Historický kalendár – 27. týždeň

2. júla sa narodil filozof Ján Feješ (2. 7. 1764 Toporec – 16. 3. 1823 Nižný Skálnik). Feješ pochádzal po matke zo známej spišskej šľachtickej rodiny Görgey. V Kežmarku študoval od 6. októbra 1777, odišiel 2. decembra 1779. Právo vyštudoval na univerzitách vo Viedni a Göttingene. Usadil sa v Nižnom Skálniku, kde sa stal cirkevným inšpektorom. Bol aj gemerským pronotárom. Patril medzi zakladateľov Učenej spoločnosti malohontskej, ktorá združovala tamojšiu inteligenciu. Spoločnosť vydávala zborník Sollennia. Pri spoločnosti pracovala knižnica, ktorú Feješ podporoval finančne i knihami a stal sa aj jej riaditeľom. Napísal okolo 50 prác náboženských, právnických, jazykovedných, knihovníckych i historických v reči nemeckej, latinskej, maďarskej i „slovenskej“ – napr. v roku 1808 Über die Bettler (O žobrákoch), v tom istom roku vyšla v Prešporku kniha Hlas volajúci k sedlákům o přednostech a nedostatcích stavu tohto; v roku 1812 v Pešti Nezemanům zemanství žádostivým.

2. júla zomrel slovenský horolezec, tréner, skialpinista, horský vodca a člen Horskej služby TANAP-u Milan Kriššák (30. 1. 1944 Stráže pod Tatrami – 2. 7. 1979 Poprad). Od mala sa venoval hokeju, a potom horolezectvu a skialpinizmu a extrémnemu lyžovaniu. Bol dobrovoľný člen horskej služby, horský vodca. V roku 1974 začal pôsobiť ako profesionálny záchranca v Horskej službe TANAP-u. Bol československým reprezentantom v horolezectve. V roku 1976 sa stal štátnym trénerom. Bol účastníkom viacerých medzinárodných skialpinistických pretekov v alpských krajinách. V roku 1975 sa zúčastnil na prvých majstrovstvách sveta v skialpinizme v Troffeo Mezzalama v Taliansku. Spolu s Jurajom Weinczillerom v roku 1966 uskutočnil tretí výstup severnou stenou Matterhornu Bonattiho cestou, zliezol Walkerov pilier na Grandes Jorasses, prvý prestup Allainovou cestou na Petit Dru vystúpil na Mont Blanc zo strany Brenvy a Bonattiho cestou na Grand Capucin. V roku 1969 a 1971 sa stal účastníkom expedície na Nanga Parbat. V roku 1972 vystúpil na Pamír – výstup na Kullai Ismoili Somonij cez pilier Burevestnika. V roku 1973 bol na expedícii na Makalu. Liezol na Kaukaze. V roku 1976 bol na expedícii na Makalu. Na vrchol novou cestou JZ pilierom vystúpili 24. mája Milan Kriššák, Karol Schubert a Španiel J. Camprubi. Milan Kriššák získal aj niekoľko ocenení – Za zásluhy o rozvoj československej telesnej výchovy I. stupňa, Zlatý odznak Slovenského horolezeckého spolku JAMES a Cenu fair play SOV za príkladný čin. Zahynul pri plnení služobných povinností. Počas záchrannej akcie 25. júna 1979 v závere Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách havaroval vrtuľník Mil Mi-8 s tromi členmi posádky a šiestimi záchrancami. Okamžite zahynuli šiesti a traja bojovali v nemocnici o život. Milan Kriššák s najľahšími zraneniami zomrel na následky embólie pľúc v nemocnici v Poprade.

5. júla zomrel architekt a staviteľ Milan Michal Harminc (7. 10. 1869 Kulpín, Srbsko – 5. 7. 1964 Bratislava). Harminc navštevoval Ľudovú školu v Kulpíne, v rokoch 1881 a 1882 študoval na nemeckej škole v Bulkese, potom odišiel na nemeckú akadémiu v Novom Sade (1882 – 1883) a v roku 1908 zložil staviteľskú skúšku. V rokoch 1886 až 1890 bol zamestnancom firmy Neuschloss, v rokoch 1893 a 1894 sa stal kresličom a projektantom u Jána N. Bobulu, v rokoch 1894 až 1897 u architekta A. Schikedanza. V rokoch 1897 až 1915 bol majiteľom projekčnej a staviteľskej kancelárie v Budapešti, od roku 1915 pôsobil v Liptovskom Mikuláši a v rokoch 1922 až 1951 bol architektom v Bratislave. Harminc vytvoril veľký projekt klimatického sanatória v Novom Smokovci, riešený ako päťposchodová budova s terasovite ustupujúcimi balkónmi. Príklon k modernej architektúre sa odrazil v mnohých ďalších stavbách, ktoré projektoval. Bola to napríklad budova sanatória Palace v Novom Smokovci s výraznými loggiami. Podľa návrhu projektu Harminca bola postavená budova vojenského tuberkulózneho sanatória v Novej Polianke nadväzujúca na tatranské sanatória s priebežnými loggiami. Bol autorom takmer 300 projektov, ktoré dokumentujú premeny architektúry konca 19. a 1. polovice 20. storočia.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.