Historický kalendár – 29. týždeň

Historický kalendár

18. júla zomrel horský vodca Ján Franz st. (1863 Nová Lesná – 18. 7. 1939 Prostredný hrot, Vysoké Tatry). Bol spišskonemeckým roľníkom a ako väčšina tamojších, aj horským vodcom. Už ako 17-ročný začal liezť a v roku 1896 sa stal horským vodcom I. triedy. Bol považovaný za jedného z najlepších horských vodcov svojej doby. Svoje lezecké kvality dokazoval nielen na túrach, ale aj na kurzoch horských vodcov. Vykonal 121 prvovýstupov, zostupov a variant, z toho 31 zimných.

19. júla sa narodil lekár Milan Jakubóci (19. 7. 1914 Trenčín – 25. 4. 1996 Poprad). V rodnom meste absolvoval základnú a strednú školu. V rokoch 1933 až 1939 bol poslucháčom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde aj promoval. Ako lekár nastúpil do Štátnej nemocnice v Trenčíne, kde pracoval v rokoch 1939 a 1940. Počas svojho pobytu v Trenčíne ukrýval pred Nemcami židovského lekára Alberta Trojana, ktorý neskôr pracoval až do svojej smrti v jednej z pražských nemocníc. Po skončení dvojročnej základnej vojenskej služby bol zaradený ako lekár do Slovenskej armády, ktorá bojovala v Rusku. Prebehol na druhú stranu frontovej línie a slúžil v armáde generála Svobodu. Od decembra 1943 do septembra 1945 pracoval ako sekundárny lekár v nemocnici v Levoči. V tomto čase bol na šesť mesiacov opäť povolaný na mimoriadnu vojenskú službu. Od 1. 10. 1945 vykonával funkciu obvodného lekára vo Veľkej. Obvod spravoval do svojho dôchodku v roku 1979. Ako dôchodca vykonával lekárske služby do roku 1985. Okrem toho od roku 1953 pracoval ako predseda posudkovej komisie na Odbore sociálneho zabezpečenia ONV v Poprade.

21. júla sa narodil strojár Daniel Haláth (21. 7. 1879 Banská Štiavnica – ? Šahy). V roku 1904 založil v centre mesta Poprad prvú dielňu mechanického zámočníctva a opravovňu parných strojov. Po dohode s riaditeľom Košicko-bohumínskej železnice sa dielňa v roku 1922 rozšírila o výrobu a opravovňu železničných vagónov. Ročne vyrobili 40 až 50 nákladných vagónov a opravili 50 až 80 vagónov. Zamestnával 120 až 150 pracovníkov. V roku 1926 Haláth však získal podporu Spišskej banky a vytvoril novú účastinnú spoločnosť Popradská vozovka a strojáreň. Získal nové priestory. Vybudoval vlečku. V roku 1931 vystúpili dovtedajší spoluvlastníci. V. Szeverényi a G. Petrovský z účastinnej spoločnosti a D. Haláth sa stal jediným vlastníkom. Hospodárska kríza a finančné problémy priviedli podnik k úpadku a v roku 1932 k úplnému zastaveniu výroby. Haláth si ponechal zámočnícku a pilnikársku výrobu, ale v roku 1938 ju prenechal svojmu synovi Ottovi. Neskôr obidvaja odišli do Stropkova a po vojne do Šiah, kde Haláth aj zomrel.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.