Historický kalendár – 30. týždeň

23. júla sa narodila novinárka a rozhlasová dramatička Mária Kusendová (23. 7. 1924 Leopoldov – 2. 10. 2008 Vysoké Tatry). Už ako študentka začala písať poviedky, črty, fejtóny i preklady z ruštiny. Publikovala v rôznych časopisoch, predovšetkým v denníku Ľud. Po maturite pracovala v Obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave a zároveň prispievala do novín a časopisov. Neskôr dostala pracovnú ponuku v Československom divadelnom a literárnom zastupiteľstve. Napokon odišla do Tatier. Pracovala v rôznych hoteloch – Hviezdoslav, Grand či Fučík. Popri práci intenzívne písala a publikovala, stala sa členkou redakčnej rady časopisu Tatranské noviny, spolupracovníčkou ČTK, členkou FIJET, pracovala aj pre rozhlas, ktorý vysielal jej divadelné hry, poviedky a dokumentárne pásma o Tatrách. Pôsobila ako redaktorka Podtatranských novín aj dvojmesačníka Vysoké Tatry. V roku 1984 odišla do dôchodku.

23. júla sa narodil lekár a zakladateľ interného oddelenia nemocnice v Kežmarku Dezider Rigó (23. 7. 1904 Bátorové Kosihy – 1. 5. 1990 Kežmarok). Vyštudoval medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave. Istý čas pracoval na klinike infekčných chorôb v Bratislave, v roku 1933 prešiel do ústavu pre respiračné choroby do Tatranskej Kotliny a v roku 1937 sa vrátil do rodného kraja. Po obnovení Československej republiky bol v roku 1946 preložený do Kežmarku, kde jeho zásluhou vzniklo v nemocnici samostatné interné oddelenie. Vo funkcii primára interného oddelenia pracoval do roku 1976. Ako dôchodca vypomáhal ešte do roku 1985 vo Vojenskej liečebni v Tatranských Matliaroch.

24. júla sa narodil učeň Jozef Bonk (24. 7. 1949 Hôrka – 21. 8. 1968 Poprad). Bol učňom na Učňovskej škole vo Veľkej. Keď 21. augusta 1968 vpadli vojská Varšavskej zmluvy do Československa, ľudia spontánne vyjadrovali svoj odpor. V Poprade na Námestí sv. Egídia (predtým Duklianskych hrdinov) sa zhromaždilo vyše 3000 ľudí. Okolo 13.00 h zazneli tragické výstrely zo sovietskych tankov č. 622 a 638, ktoré zasiahli 15 ľudí. 19-ročný Jozef Bonk na mieste podľahol ťažkému zraneniu v brušnej oblasti. Jeho pohreb v Hôrke za účasti asi tisícky ľudí bol demonštráciou proti surovej vražde i bezohľadnej okupácii. Neďaleko miesta vraždy Jozefa Bonka (dom č. 27) bola už v roku 1968 inštalovaná pamätná tabuľa, ktorú normalizátori odstránili. Znovu bola odhalená 6. februára 1990.

28. júla sa narodil kamaldulský mních, vzdelaný cestovateľ, ľudový liečiteľ a zberateľ Cyprián z Červeného Kláštora (vlastným menom František Ignác Jäschke) (28. 7. 1724 Polkowice, Sliezsko – 1775 Červený Kláštor). Rehoľný sľub zložil v kamaldulskom kláštore pod Zoborom pri Nitre v roku 1753 (1752). Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756. Predpokladá sa, že bol aj v talianskych kláštoroch, kde získal botanické, floristické a bylinkárske vedomosti, a preto sa objavuje pri jeho mene prívlastok Italus. V lekárskych vedách sa zdokonaľoval vo Vratislavi. V Červenom Kláštore pôsobil ako lekár a lekárnik. Liečil nielen svojich spolubratov, ale aj ľudí zo širokého okolia. Sám zbieral rastliny z okolitej prírody, bol dobrý florista a vytvoril si herbár. V kláštornej záhrade, ktorú založil, pestoval liečivé rastliny, ovocné stromy, ozdobné rastliny a cudzokrajné ozdobné a exotické rastliny. Zhotovoval z nich lieky, masti a liečivé vodičky podľa vtedajších bylinkárskych kníh i vlastných skúseností. Okrem toho bol kuchárom, správcom refektára, chirurgom, holičom a kúpeľníkom. Lovil ryby pre kláštor, vyrábal sviečky a zrkadlá, na ktoré sám zhotovoval amalgám. Písal a maľoval, zaoberal sa alchýmiou a poznal magické účinky pripisované niektorým rastlinám. Zaujímal sa o mechaniku a podľa nepodloženej legendy zhotovil lietajúci stroj.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.