Historický kalendár – 31. týždeň

30. júla sa narodil učiteľ a vlastivedný pracovník Rudolf Danhauser (30. 7. 1854 Poprad – 1904 Poprad, pochovaný 10. 7. 1904). Základné vzdelanie získal v Poprade, neskôr študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a v maďarskom meste Félsőlövő ukončil učiteľský ústav. Ako učiteľ pôsobil najskôr 17 rokov vo Veľkej a v rokoch 1891 až 1899 v Poprade. Pre zdravotné dôvody odišiel predčasne do dôchodku. Do konca života spolupracoval s vtedajším Karpatským múzeom v Poprade, kde bol v roku 1886 menovaný za kustóda. Bol dokonalým znalcom prírody. Významne rozšíril zoologické zbierky múzea vlastnými preparátmi. Na Milenárnej výstave v Budapešti za niektoré svoje preparáty získal diplom a výstavnú medailu. Správy o činnosti múzea a ornitologické zaujímavosti okolia Popradu uverejňoval v spišskej periodickej tlači a ročenkách Uhorského karpatského spolku.

30. júla sa narodil učiteľ, riaditeľ školy a kronikár Pavol Nipča (30. 7. 1919 Sľažany – 20. 9. 1995 Poprad). Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1938 maturitou na gymnáziu v Zlatých Moravciach. V rokoch 1938 až 1942 pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odbor dejepis a zemepis. Po ukončení štúdia učil na gymnáziách v Prešove a v Zlatých Moravciach, bol riaditeľom zdravotníckej školy v Levoči. V rokoch 1953 až 1963 pôsobil ako riaditeľ, neskôr zástupca riaditeľa novovzniknutej Jedenásťročnej strednej školy v Poprade. Od 1. augusta 1963 sa stal prvým riaditeľom Strednej zdravotníckej školy v Poprade, kde pracoval do 31. 7. 1980. V rokoch 1962 až 1990 pôsobil ako mestský kronikár. V regionálnej tlači publikoval príspevky k dejinám mesta Poprad.

Obec Vydrník jubiluje. Snímka: archív obce

Tohto roku uplynulo 725 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Vydrník. Pochádza z 19. júna 1294 a spomína sa v listine spišského prepošta Jakuba pod názvom Wydernik. Spája sa s históriou Spišského opátstva. Sídlisko z doby Veľkomoravskej ríše dokumentuje, že toto územie bolo osídlené dávno pred prvou písomnou zmienkou o obci. V roku 1520 patril Vydrník do bratstva farárov Horného Hornádu. Po zániku Spišského opátstva sa obec v rokoch 1530 až 1696 dostala do zálohu mesta Levoča. V roku 1840 zriadilo biskupstvo na bývalom Leškovom gazdovstve (Leškovec) vo Vydrníku vaňové kúpele s hostincom. Kúpele zanikli v prvej polovici 20. storočia. V roku 1868 v obci vznikla petícia 21 spišských obcí uhorskému snemu. Veľký vplyv na rozvoj obce malo dobudovanie železnice v roku 1871. Pri stanici vybudovala v rokoch 1926 až 1929 firma Lichtensten&Wilczek pílu. Železnica a píla zamestnávala podstatnú časť obyvateľov obce. Dominantou obce je klasicistický kostol sv. Šimona a Júdu z roku 1801 postavený na mieste gotického z roku 1398.

4. augusta sa narodil podnikateľ Pavol Geruška (4. 8. 1854 Štítnik – 17. 7. 1933 Poprad). Geruška bol štítnickým rodákom, ale ako mladý človek sa usadil v Poprade, kde si otvoril obchod s potravinami a bol spoluzakladateľom škrobárne a pivovaru. V roku 1880 bol jedným z iniciátorov založenia vtedajších mestských kúpeľov Kvetnice. Živo spolupracoval s regionálnou periodickou tlačou a zverejňoval v nej drobné článočky k problematike cestovného ruchu a k otázkam propagácie Tatier.

4. augusta zomrel rezbár a sochár Pavol Gross ml. (8. 1. 1660 Spišská Sobota – 4. 8. 1734 Spišská Sobota). Vyučil sa v otcovej dielni a po jeho smrti ju celú prevzal. Približne v 80. rokoch 17. storočia začal používať nový typ ornamentu – akant, ktorý sa na Spiši objavil okolo roku 1675. V jeho tvorbe vidno viaceré nezrovnalosti. Ide najmä o predimenzované proporcie dlaní, predlaktí rúk a lýtok nôh. Takto deformované figurálne rezby sú ešte poznačené akýmsi zhrubnutím, až zľudovením a v podstatne menšej miere sa stretávame s jemne rezanými detailmi, čo možno chápať ako znak upadajúceho remesla. V 17. storočí predstavovala dielňa Grossovcov jedno z hlavných sochárskych stredísk na Spiši. Okolo roku 1732 bol členom mestskej rady v Spišskej Sobote.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.