Hviezdou Rainerovej chaty je líška Eliška

Chatár Peter Petras už začína na ňu žiarliť.

Líška Eliška III. Snímka: rov

Už viac ako desať rokov je „inventárom“ Rainerovej útulne vo Vysokých Tatrách líška Eliška. Zrejme každý, kto bol na chate, si mohol všimnúť líšku, ktorá sa motá okolo chaty a je vďačným objektom fotoaparátov.

Je to už tretia generácia

„To už je Eliška III. Jej stará mama tu prišla asi pred 13 rokmi a bola tu asi osem rokov, vychovala si svoju dcéru. Stará líška potom kdesi zmizla a ostala tu Eliška II. Táto je už Eliška III. Jej mama sa stratila asi pred dvoma rokmi, keď prišla veľká voda,“ priblížil líščiu dynastiu pri Rainerovej chate chatár Peter Petras. Líška Eliška III., podobne ako jej predchodkyne, je schopná manekýnka, pretože keď vidí, že ju fotia, tak zbystrí pozornosť a pozerá do objektívu. „Ale pozerá doň hlavne kvôli tomu, či sa to nedá zožrať,“ hovorí so žartom Peter Petras.

Napriek tomu, že sa líška „rada“ fotí a turistom občas niečo uchmatne, nestratila plachosť. Dokonca ani chatár nemal to šťastie, aby sa mu dala pohladkať. „Treba asi poopraviť názory na líšku, aj keď ju ľudia kŕmia. Ona nestratila plachosť a ani schopnosť loviť, keď vidím, ako si tu loví myši. V učebniciach sa tiež píše, že keď líška príde k človeku, tak je besná. V tomto prípade to neplatí. Keď sa ľudia pýtajú, či je besná, ja im so žartom odpovedám, že nie je o nič viac besná, ako učiteľka na základnej škole,“ hovorí Peter Petras – pôvodným povolaním učiteľ. Ako chatár priznáva, pomaly začína na Elišku žiarliť. „Keď prídu ľudia, viac sa pýtajú na ňu ako na mňa,“ hovorí so žartom Petras.

Líška Eliška III. na Rainerovej chate. Snímka: Stanley

Problémom sú niektorí psíčkari

Líška podľa Petra Petrasa patrí do Tatier, otázne už je, či to tak má byť aj so psami. „Je otázka, či v Tatrách chceme vidieť psov alebo líšky. Psíčkarska mánia presahuje už všetky medze v Tatrách, každý jeden pes, ktorý príde na Starolesniansku poľanu, vyplaší líšku, ktorá tu je doma. Zrejme by sa mali prebudiť aj tí, ktorí majú na starosti to, či tu psy môžu alebo nemôžu chodiť. Tiež by mali prísť pozrieť, či sú psy na vodítku, či majú košík. Mali by nielen vydať nariadenie, ale aj prísť skontrolovať, či sa dodržiava,“ hovorí Peter Petras.

Podľa neho je tiež na zamyslenie správanie majiteľov psov, ktorí ich nechávajú kúpať sa v potokoch. „Studený potok je zdroj pitnej vody a keď prichádzajú k nám, tak každý pes je mokrý, čiže každého psa vykúpu v potoku. Problém psov je nielen to, že plašia zvieratá, ale aj znečisťujú zdroj pitnej vody,“ uviedol Peter Petras. Podľa neho by bolo vhodné na exponovaných miestach osadiť informačné tabule, ktoré by upozornili návštevníkov na zákaz kúpania psov, keďže ide o zdroj pitnej vody pre nižšie položené obce. Zároveň by tiež mali častejšie chodiť kontrolovať, či sa tieto nariadenia dodržiavajú. Podľa Petrasa pes nemá čo robiť v národnom parku, podobne, ako je tomu na poľskej strane.

Rastislav OVŠONKA