Kosci zachovávajú druhovo najbohatšie lúky sveta. Nájdete ich v katastri Vernára

Kopanecké lúky sú unikátom. Na ploche 0,25 metra štvorcového tu rastie až 52 druhov vyšších rastlín. Cieľom ručnej kosby je ochrániť lúky s odkazom tradície predkov.

Jozef Kunoš z Vernára kosieval v lokalite neďaleko už ako malý chlapec. Snímka: rov

Správa Národný park Slovenský raj, Inštitút aplikovanej ekológie Daphne a obec Vernár zorganizovali 10. až 13. júla kosenie Kopaneckých lúk, aby verejnosti ukázali, aké dôležité je zachovávať tieto vzácne biotopy. Medzi Hrabušicami a Dobšinskou ľadovou jaskyňou v nadmorskej výške okolo tisíc metrov n. m. totiž zakvitajú jedny z druhovo najbohatších lúk celého sveta. Kopanecké lúky v katastrálnom území obce Vernár sú aj svetovými rekordérkami. „Výskum sa robí na štandardnej ploche – vytýčenom štvorci päť na päť metrov. Tam máme 108 rastlín, svetový rekord je 116 rastlín. V rámci štvorca máme fixované menšie plochy. Na štvorec 0,5 krát 0,5 metra máme svetový rekord 52 vyšších druhov rastlín,“ hovorí riaditeľ Správy NP Slovenský raj Tomáš Dražil.

Tieto lúky sú svetovými rekordérkami. Snímka: rov

Na Kopaneckých lúkach v Slovenskom raji kvitnú od jari až do jesene bežné, ale aj ohrozené a chránené druhy. Skoro na jar zakvitnú šafranom spišským, pozorovať tu môžete aj celé „záveje“ prvosienok či žltohlavy najvyššie. V lete nastupujú margaréty biele, mečíky škridlicovité a ďalšie rastliny. V lokalite Kopanec – alebo ako ho volajú domáci Kupanec – majú svoj domov aj mnohé druhy orchideí. Medzi najvýznamnejšie patrí chránený červenohlav ihlanovitý, významná je aj trčuľa jednohľúza. Popri sebe tu rastú druhy, ktoré dobre znášajú vápnitú či kyslú pôdu, vlhkomilné druhy, ale aj druhy z lesa. Jedinečnosť Kopaneckých lúk potvrdili v 90. rokoch minulého storočia vďaka hlbšiemu mapovaniu lokality.

S kosením skončili po vzniku družstva

Lúky vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou klčovaním pôvodného lesa, keď sa rozvíjal usadlý poľnohospodársky dedinský život. Vernárčania celú lokalitu nazývajú Javorinka a názvy dostali aj jej jednotlivé časti. Kopanec nazývali Kupanec, Pod závej dnes označujeme ako Hlavačovú dolinu, domáci poznajú aj Roveň, Vajdovú jamku, Priehybu, Mičov vrch či Čelo. Kosenie lúk sa prenášalo z otca na syna, z generácie na generáciu až do roku 1975, keď vzniklo Poľnohospodárske družstvo Hranovnica, Vernár bol poľnohospodárskym dvorom. „Spočiatku by som povedal, že využívanie malo dobrý charakter.

Starosta Vernára Vladimír Ondruš a riaditeľ Správy NP Tomáš Dražil. Snímka: rov

Začali tu experimenty s ovčiarstvom, ale postupne aj to stagnovalo,“ hovorí starosta Vernára Vladimír Ondruš. Kopanecké lúky stále viac zarastali a koncom 90. rokov pripomínali skôr mladý les než lúku.

Žiadajú o vyššie dotácie

„Keby sme začiatkom 21. storočia nenašli diverzitu, lúka by bola nenávratne stratená. Keď sme tu prišli v spolupráci s Inštitútom aplikovanej ekológie Daphne, našli sme lúky v takom stave, že sme o nich takmer prišli,“ hovorí Tomáš Dražil. Koniec unikátnej živej lúky sa podarilo odvrátiť vďaka financiám z rôznych fondov a grantov. Lokalitu vyčistili od náletových drevín a po rokoch pokosili. Najlepšou cestou, ako zachovať množstvo rastlinných druhov, je udržiavať lúky pravidelným kosením. To však nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Ručné kosenie, ale aj mechanizované v náročnom strmom teréne si vyžaduje množstvo financií, ktoré štát nedokáže zabezpečiť. Dotácie z ministerstva pôdohospodárstva totiž majú značné medzery.

Na Kopanecké lúky prišla aj majsterka Slovenska v kosení. Snímka: rov

„Veľmi finančne výhodné môže byť, pokiaľ máte na nížine veľa hektárov. Problém je s týmito extrémnymi lúkami. Ministerstvo neodhadlo dobre pracnosť, ktorá tu je. Tým pádom dotácia, ktorá je nastavená, nestačí a nepokrýva ani polovicu nákladov na pokosenie, vysušenie, balíkovanie a odvezenie sena. V tomto je problém,“ vysvetľuje riaditeľ Inštitútu pre aplikovanú ekológiu Daphne Ján Šeffer. Túto otázku s ministerstvom komunikujú už niekoľko rokov a na prípadné a najmä užitočné zmeny je dobrý čas práve teraz. „Pripravuje sa nový plán rozvoja vidieka. Naša politika je dodať ministerstvu argumenty a povedať mu, ako by to malo byť nastavené. Potom ručíme za to, že to bude fungovať, pretože máme dlhoročné výskumy, čo je optimálny menežment pre rôzne druhy lúk,“ dopĺňa Ján Šeffer. Problémom je aj rozdrobenosť vlastníctva pôdy. Daphne vlastní lúky cez inštitút náhradného užívania. Bolo nereálne skúpiť pôdu pod lúkami, aj malá parcela totiž máva desiatky vlastníkov.

Podľa tradície ženy prichádzali na lúky s „fištykom“. Snímka: rov

Podľa Vladimíra Ondruša je potrebné naštartovať pozemkové úpravy a túto otázku bude riešiť aj obecné zastupiteľstvo. Dôležité podľa neho je, aby mohli ľudia, ktorí chcú lúky zachrániť, získať adekvátne prostriedky na kúpu techniky. Obec Vernár spolupracovala na viacerých projektoch s cieľom obnovy unikátnych horských lúk. V roku 2014 to bol napríklad projekt Záchrana horských lúk vo Vernári a zhodnotenie ich biomasy. Cez tento projekt vyčistili náletové dreviny a drevnú biomasu využívali na vykurovanie budovy obecného úradu.

S tradíciou chcú pokračovať

Kosenie Kopaneckých lúk bolo zároveň spomienkou na tradičné hospodárenie na horských lúkach. Začínali sa kosiť až v júli a auguste, keď mali Vernárčania obhospodárené lokality bližšie k dedine. Keďže lúky boli odľahlé, chlapi na nich nocovali a začínali s kosbou skoro ráno. Ženy prinášali na lúku „frištyk“ – šalátovú polievku a pirohy a deti nosili vodu z prameňa. Ženy „hrjabačky“ roztriasali zákosy, ktoré slnko vysušilo. „Chlapi zasa prišli pozberať a odviezť. Na lúkach sa vždy spievalo a naše ženy nám priniesli domáce vernárske pirohy,“ hovorí Jozef Kunoš, ktorý kosieval už ako chlapec na lúke „na Koštúrovej“.  „Aspoň, že sa robí taká akcia a že ostane zachované kosenie ručne, to som rád. Toto nemali ľudí odučiť. Aj keby to robili s mechanizáciou a pokosili, lúka žije,“ dopĺňa Jozef Kunoš. Kopanecké lúky kosili aj majster a majsterka Slovenska v kosení.

Poďakovanie tráve pred kosením:

„Tráva, ďakujem ti za to, že si, za to, že si tu s nami, za to, že tu môžeme byť s tebou. Ďakujeme ti, že si tu pretrvala tisícročia, že si vydržala všetky príkoria a zloby. Prosíme ťa, zostaň tu s nami naveky, nasycuj naše stáda, ochraňuj pôdu na stráňach pred lejakmi, zelenaj sa pre naše oči, obdarúvaj nás životodarným kyslíkom. My ti sľubujeme, že ťa budeme vždycky starostlivo opatrovať a chrániť a budeme ti vždycky vzdávať našu hlbokú úctu uvedomujúc si, že zberáme, čo sme nesiali.“

Potom sa predkovia pustili do roboty.

Hlavnými aktérmi akcie boli 40 kosci a hrabači zo Správy NP Slovenský raj, Slovenského koseckého spolku, obyvatelia Vernára, Štátnych lesov a ochranári z Moravskosliezských Beskýd a Pálavy. „Poňali sme to ako prvý ročník ručného kosenia Kopaneckých lúk a možno z toho vznikne tradícia,“ hovorí Tomáš Dražil. Ochranári chceli upriamiť pozornosť na to, prečo takéto výnimočné lúky zanikajú a prečo sa nám nedarí ich udržať.

Jana TOMALOVÁ