Na Štrbskom Plese opäť vyrástli drevené sochy

Minulý víkend sa pri Kolibe Pleso konalo už po tretí raz medzinárodné rezbárske sympózium.

Na sympóziu sa zúčastnilo deväť rezbárov. Na snímke Jakub Skaloš z Mýta pod Ďumbierom a jeho veľkorozmerná lavička s motívom žaby. Snímka: gro

Obec Štrba v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Vysoké Tatry a Občianskym združením Za krajšie Štrbské Pleso privítala i tento rok rezbárov z troch európskych krajín. Prišli zo Slovenska, Česka a Poľska v zložení šesť Slovákov, jeden Čech a dvaja Poliaci. Kým prvý rok remeselníci pretvárali drevo na rôzne lesné či hospodárske zvieratá, druhý rok to boli najmä figurálne plastiky a uplynulá sobota a nedeľa patrili okrem spomínaných tém aj historickým osobnostiam Štrbského Plesa či Štrby. „Podľa určeného plánu vznikla socha Jozefa Szentiványiho – zakladateľa Štrbského Plesa a taktiež doktora Ľudovíta Markušovského – to bol lekár, ktorý sa tu v obci narodil,“ informovala Anna Hurajtová zo Správneho oddelenia Obecného úradu v Štrbe a dodala: „Podľa toho, aké majú rezbári drevo, sa niekedy môže ďalší nápad zrodiť aj počas sympózia. Napríklad minulý rok mali remeselníci okrem vopred daných úloh ešte dorobiť štrbské deti v kroji.“

Poľský umelec Wladislaw Ligocki mal za úlohu vytesať z dreva sochu rodáka zo Štrby – doktora Ľudovíta Markušovského. Snímka: gro

Slovensko si umelci pochvaľujú

Väčšina remeselníkov si na prácu vybrala dubové drevo pre jeho trvácnosť. Ich zvieracie či figurálne výtvory neraz dosiahli nadživotnú veľkosť. „Každý z nás dostal vopred nejaké zadanie. Ja som mal vytvoriť lavičku s motívom plesnivca a sochu so pstruhom,“ prezradil český umelec Igor Kučera. Skupina rezbárov v zložení Miroslav Trnovský, Martin Kalman, Michal Trnovský, Wladislaw Ligocki a Igor Kučera spolu už niekoľko rokov chodieva na rezbárske akcie. „V lete jazdíme do Poľska, Čiech, Walesu či Škótska. Na Slovensku to funguje väčšinou tak, že všetci dostanú úlohu a na konci rovnaké peniaze. Je tu ale o všetko postarané – ubytovanie, strava, benzín – nič neplatíme a snažíme sa splniť zadanie čo najlepšie, lebo od toho závisí, či budeme pozvaní aj budúci rok. V západnej Európe sa súťaží, téma je voľná, čiže je to lotéria a peniaze máme podľa toho, ako sa výrobok predá, pretože po skončení súťaže je dražba. U nás by to tak nefungovalo, lebo ľudia nie sú zvyknutí na dražby. Na Západe sú, naopak, zvyknutí, že tam prídu tisíce ľudí s tým, že si idú kúpiť nejakú sochu. Nepamätám si, že by sa niečo nepredalo. Na druhej strane, tu máme všetok komfort, o ktorom sa nám napríklad v Škótsku ani nesníva. Navyše, peniaze nie sú všetko,“ zhodnotil Igor Kučera.

Michal Husár z Vrútok vytvoril plastiku sovy (na snímke) a zo súsošia sov i lavičku. Snímka: gro

„Platovo je to možno v zahraničí lepšie, ale čo sa týka ubytovania a starostlivosti, Slovensko vedie nad Českom, aj nad Poľskom. Ja som pochodil viac takýchto sympózií kade-tade a podľa mňa aj ten peniaz bol u nás lepší ako v Čechách alebo v Poľsku. Stále kolegom bijem do hlavy, že to majú zariadiť tak, ako to máme my na Slovensku,“ povedal so smiechom Miroslav Trnovský, ktorý na sympóziu vytvoril figurálnu plastiku Jozefa Szentiványiho v životnej veľkosti a pravidelne sa zúčastňuje aj na súťaži vo vyrezávaní sôch z ľadu s názvom Tatry Ice Master na Hrebienku vo Vysokých Tatrách.

Veľkorozmernú plastiku volavky a súsošie sovy zhotovil Michal Trnovský z Kalamien. Snímka: gro

Diela rozmiestnia po Plese a obci

Oficiálne otvorenie umeleckej akcie sa na lúke pri Kolibe Pleso konalo v sobotu o 10.00 h. Rezbári tu však boli už od stredy, aby si nachystali drevo a niektorí hneď aj začali robiť, pretože vytvoriť požadované sochy im zabralo viac ako dva dni, ktoré trvalo sympózium. „Otvorili sme to až v sobotu aj preto, lebo práve vtedy sa u nás popri chodníku smerom od Hotela Patria začal aj šiesty ročník Ľudových umeleckých remesiel,“ prezradila Anna Hurajtová a pokračovala: „Vytvorené sochy sa po skončení sympózia každoročne rozmiestňujú po Štrbskom Plese, prípadne niektoré motívy putujú aj dole do obce. Sú označené tabuľkou, ktorá prezrádza, kto a kedy výrobok na sympóziu zhotovil. Keď sa návštevníci prejdú po Štrbskom Plese, nájdu tam skokana, orla, veveričku, bobrov či napríklad ryby.“ Pri príležitosti tretieho ročníka umeleckého vyrezávania plánuje Štrba ešte tento rok vydať bulletin, ktorý bude obsahovať mená dosiaľ zúčastnených rezbárov a zoznam ich prác, ktoré urobili v Štrbskom Plese i na ďalších rezbárskych podujatiach.

Ľudmila GROMADOVÁ