Oltár poznáme vďaka jedinej zachovanej fotografii

V roku 1998 skončil oltár v aukčnej sieni. Kde sa dnes nachádza, nevedno.

V roku 1783 začala rozsiahla úprava interiéru popradského Kostola sv. Egídia, na ktorú prispel aj vtedajší panovník cisár Jozef II. Bola postavená nová organová empora a v interiéri v tomto období pribudol aj nový hlavný oltár a kazateľnica.

Nebol kultúrnou pamiatkou

Oltár a kazateľnica zotrvali na svojom mieste až do druhej polovice 20. storočia. Od 50-tych rokov 20. storočia bol kostol uzavretý pre statickú poruchu. V roku 1974 prešiel do správy štátu a oltár bol umiestnený do depozitu. Po roku 1989, keď bol chrám prinavrátený katolíckej cirkvi, započala rozsiahla rekonštrukcia interiéru spojená s reštaurovaním odkrytej vzácnej gotickej freskovej výzdoby. Finančná náročnosť tejto obnovy viedla pravdepodobne farnosť k rozhodnutiu rozobratý oltár, ktorý nebol zapísaný v zozname hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, odpredať aukčnému domu Soga. Odtiaľ sa dostal do rúk súkromného zberateľa. Dnes nám po oltári zostala len jediná čiernobiela fotografia…

Oltár bol bohato zlátený

Hlavný oltár sv. Egídia predstavoval typ jednoposchodového tzv. portikového oltára. V strednej časti bol členený pilastrami a stĺpmi, medzi ktorými bol v strede obraz s výjavom sv. Egídia sediaceho vo vchode do jaskyne. Po stranách boli na rokokových konzolách umiestnené sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Jána Almužníka. Nad korunnou rímsou sa nachádzal jednoduchý volútový nadstavec v strede s oblačnou a lúčovou gloriolou s monogramom IHS, zozadu presvetlenou kruhovým oknom (dnes je zamurované). Na bočných stranách rímsy stáli dve veľké ozdobné vázy. Pred oltárom sa nachádzala samostatne stojaca oltárna menza, na ktorej bolo umiestnené tabernákulum – svätostánok. Jeho vrchol bol ukončený knihou so siedmimi pečaťami z Jánovej Apokalypsy. Na nej bola pôvodne socha Baránka, ktorá sa však už na fotografii nenachádza.

Celý oltár bohato zdobila vegetatívno-rokajová ornamentika a rozohrané sochy anjelikov – celkovo až 11 plných plastík anjelov a ďalší už len v podobe okrídlených hlavičiek sa nachádzali v oblačnej gloriole nadstavca. Drevený oltár bol farebne pokrytý imitáciou mramoru. Sochy a stĺpy boli upravené tzv. technikou „polierweiss“ (leštená krieda) napodobňujúcou alabaster. Časti odevov, hlavice stĺpov, rokajová ornamentika ako aj ďalšie ozdobné prvky boli bohato pozlátené.

Jediná známa fotografia pôvodného interiéru Kostola sv. Egídia v Poprade s barokovým oltárom. Snímka: archív RKC Poprad

Zrejme ho vytvoril Kežmarčan

Detailný prieskum fotografie umožňuje spoznať tvorcu tejto pozoruhodnej rokokovej pamiatky. Ostré lomené až „kubistické“ záhyby šiat nachádzame v tvorbe len jedného barokového sochára na území Spiša, respektíve Uhorska, a to u Jána Feega. Podľa záznamu z farskej matriky v Kežmarku Ján Feeg (Joannes Georgius Feeg) bol pokrstený 23. decembra 1749. Jeho starší brat František bol žiakom a spolupracovníkom východoslovenského sochára sliezskeho pôvodu Jozefa Hartmana, ktorý vytvoril okrem iného aj interiér kostola vo Vranove nad Topľou. Samotný Ján Feeg mal však iné školenie. Charakteristické prvky jeho práce – expresívny výraz postáv, výrazné ruky, nos, nadočnicové oblúky nachádzame aj u iného východoslovenského sochára Dionýza Reissmayera, avšak už vyššie spomenutá lomená drapéria je blízka k tvorbe poľských umelcov Johanna Georga Pinsela, Johanna Georga Plerscha a Antona Osinského. Feeg svojou vysokokvalitnou prácou zaplnil niekoľko chrámov na Spiši (1767 – 1772: hlavný oltár v Kostole Navštívenia P. Márie v Kežmarku, 1770: dva bočné oltáre v Kostole sv. Bartolomeja v Nedeci, 1778: oltáre a kazateľnica a ďalšia výzdoba Kostola sv. Petra a Pavla vo Vyšných Lapšoch, dva bočné oltáre v Kostole sv. Ducha v Levoči, 1780: dva bočné oltáre v Jurgove, kazateľnica a hlavný oltár v Tvarožnej, bočný oltár sv. Mikuláša vo Veľkej, 1781: hlavný oltár sv. Serváca vo Vrbove, 1783: hlavný oltár a kazateľnica v Kostole sv. Egídia v Poprade) a spolu s Vincentom Schwartzom sa podieľal na výzdobe parku a letohrádku Dardanely v Markušovciach (1778).

Neskôr, po presídlení do Košíc, kde zrejme prevzal bratovu dielňu, vytvoril výzdobu záhrady a kaplnky biskupského kaštieľa v Hejciach (1783), hlavný oltár a kazateľnicu pre Erdőhorváti (1796). Košické obdobie tvorby je však už v klasicistickom duchu. V Košiciach Feeg aj v roku 1798 zomiera. Počas pôsobenia na Spiši spolupracoval s Jozefom Lerchom (oltár v Kostole sv. Ducha v Levoči) a s Imrichom Jagušičom. Jeho dielom bol zrejme aj oltárny obraz sv. Egídia v Poprade.

Popradský hlavný oltár sv. Egídia predstavoval zavŕšenie rokokovej fázy Feegovej tvorby a svojou kvalitou vysoko presahoval priemer vtedajšej umeleckej produkcie. Dnes zostáva len nádej, že sa podarí identifikovať súkromného majiteľa, a ten bude ochotný zachované plastiky aspoň krátkodobo zapožičať k eventuálnej výstave, aby ich mohla opäť vzhliadnuť verejnosť.

Jaroslav GROCHOLA