Stanislav Koch i Branislav Minďáš na pozíciách trénerov končia

V tretej časti seriálu futbalových hodnotení sa pozrieme do IV. ligy – sever VsFZ.

FK Poprad B – víťaz IV. ligy – sever. (Snímka: rov)

FK POPRAD B

Popradská rezerva ukončila jeseň na druhej priečke tesne za Spišským Podhradím, no jar mala vynikajúcu a celkovo za 24 víťazstiev a 2 remízy si vybojovala prvenstvo i postup. Káder sa pritom nijako zásadne nezmenil, skončili iba Medak s Kačmarčíkom a klub dotiahol na pozíciu tretieho brankára Ukrajinca Pohoriljaka, ktorý často chytával práve za B-tím. „Náš základný káder tvorí jedenásť hráčov, takže sme v zime spoločne trénovali s dorastencami z U19. Podobné to bolo aj počas sezóny, len v závere týždňa sme mali samostatné tréningy ako prípravu na zápas. V Poprade je dosť hráčov, takže sme využívali tých, ktorí neboli vyťažení v A-mužstve a dopĺňali sme to dorastencami. Intenzívne sme spolupracovali s trénermi dorastu i Á-čka a veľký kus práce odviedol aj môj asistent Peter Pitoňák. Ak sa dalo, chlapci vždy prišli. Niekedy sme menili systém podľa toho, akých sme mali hráčov, ale zakladali sme si na aktívnom kombinačnom futbale s dobrým pohybom a po strate lopty nasledoval vysoký pressing,“ opísal systém tréner Stanislav Koch a hodnotil: „Vstup do jarnej časti sme mali výborný, bodovali sme naplno, ale v dlhodobej súťaži vždy prídu zaváhania. My sme nezvládli domáci zápas s Kračúnovcami, kde sme remizovali a doma sme prehrali s Ľuboticami. Mám dojem, že stretnutia v NTC sedeli viac súperom, ktorí sa vyhecovali a odohrali životný zápas. S Podhradím sme síce zvíťazili 1:0, ale bolo to náročné a práve v NTC sme zaváhali s Ľuboticami. Potom sme sa však maximálne zmobilizovali a ukázala sa kvalita i vnútorná sila mužstva. Boli sme v situácii, že ak budeme do konca sezóny iba vyhrávať, ostatní nás nemusia zaujímať.“

Stanislav Koch. (Snímka: archív/mik)

Skúsený kormidelník končí

Popradčania súťaž suverénne ovládli, o čom nesvedčí iba zisk 74 bodov, ale skóre 103:23 svedčí o najlepšom útoku i obrane. „Ja si v prvom rade vážim kolektív, v ktorom starší potiahli mladších. Troppovci, Mičko, Pitoňák, Ujčík doplnení hráčmi z Á-čka a zapojili sme do zápasov asi 7-8 dorastencov. Tí najlepší ako Samo Kuba či Tibor Slebodník sú už aj v kádri A-tímu, ale všetci sa o svoju šancu pobili a nesklamali ma. Som rád, že cieľ, ktorý sme spoločne s vedením klubu mali, sme naplnili. Jeseň síce nebola ideálna, ale súťaž sme zaslúžene vyhrali. Vždy sa však nájdu aj rezervy a u nás chýba minimálne jedno kvalitné ihrisko. V Poprade-Veľkej sa v apríli nedá hrať futbal, nie je tam vegetácia a podklad je tvrdý,“ vysvetlil Koch, ktorý taktovku prenechá iným: „Mám aj zdravotné problémy, takže pri juniorke určite neostávam a prenechám priestor mladším. Máme tu dosť schopných trénerov a budem rád, keď futbal v Poprade bude napredovať. Pokiaľ to bude možné, tomuto klubu, ktorému som zaviazaný a vďačný,  pomôžem stále. V piatok sa začala príprava, v sobotu zápas.“

MŠK SPIŠSKÉ PODHRADIE

Tím spod Spišského hradu bol taktiež veľmi pozitívnym zjavom súťaže. Po vzájomnom jarnom dueli ho zverenci Stanislava Kocha zosadili z prvej priečky. „V Poprade sme už hrali bez Tomáša Komaru a na kraji záložnej formácie nám chýbal Dávid Slezák. Napriek tomu sme neboli slabším mužstvom. Siahali sme na bod, no nepodarilo sa a prenieslo sa to do ďalších zápolení. Navyše, hneď potom k nám prišiel Gerlachov (z okresu Bardejov, pozn.), ktorého štýl nám vôbec nesedí. Po hrubých individuálnych chybách sme prehrali. Bol to ten typický zápas, v ktorom sme mohli hrať aj 24 hodín a gól sme nedokázali streliť ani z pokutového kopu. Na mužstvo doľahla deka a prehrali sme aj v Soli či Starej Ľubovni, kde sa nám zranil strelec Tomáš Ferenc. Po týchto štyroch porážkach sme sa už len sústredili na to, aby sme si udržali 2. miesto, aj keď zaváhal aj Poprad. My sme však už vedeli, že v tom rozpoložení to bude ešte boj o druhú priečku. Pozviechali sme sa, zvládli ťažké duely ako napríklad v Raslaviciach a som rád, že mužstvo zabojovalo,“ povedal tréner Branislav Minďáš.

Vzájomný zápas Podhradia s Popradom. (Snímka: archív/mik)

Množstvo absencií

Podhradie trpelo najmä zraneniami kľúčových futbalistov ako Tomáš Komara, Tomáš Ferenc, Dávid Slezák, Pavol Papcun či Peter Slovinský. Posledných dvoch menovaných v zime nahradili Richard Hritz z Veľkého Šariša a Šimon Dunajčan zo Spišskej Novej Vsi. „Po veľmi úspešnej jesennej časti sme chceli nadviazať na dobrú hru i výsledky. Ideálnym rozostavením bolo pre nás 3-5-2, no na jar sme na to nemali vhodné typy, takže podľa toho, akých hráčov som mal k dispozícii, som menil aj rozostavenie, ale trpela tým útočná formácia. Nedávali sme toľko gólov ako na jeseň a ani obrana nestála na pevných nohách. Chlapci, ktorí nastupovali, ešte nedosahujú kvality tých, ktorí absentovali pre zranenia. V žiadnom zápase sa nám ich nepodarilo adekvátne nahradiť. Spišské Podhradie nemá až takú širokú lavičku. Samozrejme, nastupovali traja dorastenci, ktorých sme aspoň zapojili do tímu,“ hodnotil Minďáš a doplnil: „Jesenná časť bola o silnej ofenzíve, kde sa Tomáš Ferenc dokázal presadiť až 24-krát, čo bola vizitka útočnej hry, ktorú sme stavali na Tomášovi Komarovi, Adamovi Cehuľovi či Mirkovi Mirossayovi s podporou krídel Dávida Maliňáka a Dávida Slezáka. Zranenie Tomáša Komaru spôsobilo, že naša hra už nemala taký punc a prestalo sa tak dariť aj Tomášovi Ferencovi, veď počas celej jari strelil len päť gólov. Napriek tomu získal titul kráľa strelcov, ale gólov mohlo byť podstatne viac.“ V nastávajúcej sezóne si MŠK bude musieť poradiť bez Minďáša, ktorého ešte láka aktívny futbal.

Branislav Minďáš. (Snímka: archív/mik)

FK VSE SVIT

Sviťania po vypadnutí z III. ligy v nižšej súťaži nijako nedominovali a stále sa pohybovali uprostred tabuľky. Za 13 triumfov a remízu im so 40 bodmi patrí 8. priečka. Ani tu v zime nenastal v kádri žiaden prievan, iba ho rozšíril Dominik Mičko zo Spišského Bystrého a Dominik Gahura z Kežmarku. „Na jar sme nazbierali menej bodov, ale ak by sme uspeli v poslednom kole doma so Sabinovom, tak sme mohli skončiť aj na šiestej priečke. S umiestnením v strede tabuľky sme však spokojní vzhľadom na to, v akých podmienkach a s akým kádrom futbal vo Svite robíme. Nezachytili sme úvod jari, ale potom sme sa trošku chytili. Nebolo to stabilizované, nevedeli sme chytiť sériu víťazstiev, ale mali sme súperov z hornej polovice doma a prejavila sa ich kvalita. Ak však prišla konfrontácia s celkami, ktoré boli pod nami, tak hlavne doma sme to zvládali, vďaka čomu sme sa dostali do stredu tabuľky. Potešilo ma víťazstvo i výkon v Medzilaborciach a mrzia hlavne domáce porážky,“ hodnotil hrajúci kormidelník Milan Jambor a pokračoval: „Naši hráči sú typologicky stavaní na protiútoky a máme problém tvoriť hru i presadzovať sa cez zhustenú obranu. Nám vyhovuje, keď sme stiahnutí a vyrážame do brejkov. Taktiku teda staviame na tom, akých máme hráčov. Žiaľ, rýchlo sme strácali loptu, kombinácia viazla a do protiútoku prechádzal súper. Zároveň návrat do defenzívy nebol ideálny, z čoho pramenili straty bodov. Niekedy sa doma nedá hrať na protiútoky, ale chlapci musia byť aj vtedy trpezliví, presne kombinovať a otvárať si priestory.“

Káder sa omladil

V Baťovom meste sa opierali najmä o stabilnú os tímu počnúc brankárom Marušákom, stopérmi Miženkom s Guziarom, cez Tvaružeka, Starinského či Chybu až po útočné dulo Weiss-Joppa. „Ani nás neobišli dlhodobé zranenia, keď nám vypadli Kravec, Zelko a zdravotné problémy mali aj Chyba s Monkom. Ak si to vyžadovala situácia, nastúpil som aj ja, ale skôr som dával prednosť mladším. Do mužstva sme mohli zabudovať dorastencov, ktorí naberali skúsenosti. Káder sa omladil, je tam viac dravosti a verím, že chlapci nájdu v A-tíme uplatnenie,“ ozrejmil Jambor a nazrel aj do blízkej budúcnosti: „Chlapci dostali dvojtýždňové voľno, na prvý júlový týždeň majú individuálne plány, aby sa trošku rozbehali, a potom začneme spoločnú prípravu. Súťaž sa nám začína posledný júlový týždeň, ale dúfam, že dovtedy dáme mužstvo dokopy a ďalší ročník bude minimálne taký úspešný ako uplynulý. Chceli by sme tím oživiť a bol by som rád za príchod aspoň troch nových futbalistov, ale to budeme riešiť počas prípravy.“

Futbalisti Starej Ľubovne sa v pohode zachránili. (Snímka: archív/rov)

MFK STARÁ ĽUBOVŇA

Nováčikom bol aj klub spod Hradu Ľubovňa, no ten, naopak, postúpil a taktiež sa pohyboval v pokojných vodách stredu tabuľky. Na jar síce zvíťazil iba dvakrát, ale celkovo 38 bodov za 11 triumfov a 5 remíz znamená konečnú 11. pozíciu. „My sme sa nepotrebovali posilniť, lebo sme vedeli, že na postup určite nemáme a dve vedúce mužstvá nedobehneme. V zime odišiel do Nemecka akurát Dávid Kyšeľa a boli tam nejaké hosťovačky a prestupy chlapcov, ktorí za nás nastupovali iba veľmi málo. O výsledky nám prioritne nešlo. Medzi 5. a 11. miestom bol zanedbateľný rozdiel. S nomináciou na zápas som mával problémy pre pracovné či školské povinnosti, ale chlapci sa v rámci možností vždy snažili podať dobrý výkon. Hrať doma s ašpirantmi na postup je náročné a vonku s tímami, ktoré hrajú o záchranu, taktiež obtiažne. Ak máte pár skúsených futbalistov, možno by ten tlak zvládli, čo sa našim mladíkom sem-tam nepodarilo, ale pripravili sa na to, že v nasledujúcej sezóne už budú odolnejší. Ako trénera ma trápi, že sme dostávali dosť veľa gólov, ale na druhej strane sme v záverečných kolách aj mnoho dávali. Nemôžem však viniť ani brankára, ani útočníka, sme jedno mužstvo a odraz našej hry. Potešili ma víťazstvá, ale i remízy v Kračúnovciach alebo v Nižnom Hrušove, kam sme prišli s veľmi úzkym kádrom,“ vyjadril sa tréner Marián Solotruk.

Primárna úloha je výchova

„Dali sme príležitosť mladým, čo malo priaznivý efekt. Najmä v posledných dueloch hrali v základnej zostave väčšinou mladíci, čo je devízou do budúcnosti. Veď to je predsa náš cieľ. Vychovať si futbalistov a pracovať s mladými ľuďmi odtiaľto. Vedeli sme, že to bude ťažké, pretože množstvo stretnutí sme na jar odohrali vonku, ale nestratili sme sa a prezentovali sa celkom dobre. Tréningový proces bol v poriadku, mali sme dostatočný počet hráčov na to, aby sme sa mohli zdokonaľovať,“ ozrejmil Solotruk a doplnil: „Boli zápasy, v ktorých bol najstarším hráčom na súpiske 26-ročný Robo Lapoš, prípadne, ak chytal, tak 31-ročný Maroš Beňo. Spoliehame sa na skúsených ako oni dvaja či Kupec, Reľovský alebo Selep, ktorí odovzdali klubu mnoho po športovej, ale i mentálnej stránke a podporili mladých. Nemáme veľa skúsených, ale týmto smerom sa pozeráme v rámci posilnenia kádra. Mladí tomu dodajú dravosť a verím, že klub bude takto rásť. Chceme všetko spraviť tak, aby sme jedného dňa opäť išli po námestí na koči, ako keď sme postupovali z V. ligy. Pred dvoma rokmi bola Ľubovňa na pokraji vypadnutia do okresu, takže je to akýsi proces, ktorý nechceme umelo urýchľovať.“

Michal KLEIN