Za éru Popradu v Spišskej Belej sa odvďačili postupom

Seriál futbalových hodnotení zakončíme špičkou V. ligy – podtatranskej VsFZ.

MŠK SLAVOJ SPIŠSKÁ BELÁ

Vedenie Slavoja zhodnotilo, že tím potrebuje nový impulz a Miroslava Barnáša na pozícii trénera vystriedal Juraj Kšenzakovič: „Potom ako pán Lajčák skončil v Liptovskom Hrádku, oslovil nás prezident klubu Štefan Bieľak, ktorému sme boli dlžníkmi ešte za pôsobenie Popradu v Spišskej Belej, keď sa prerábalo v NTC. Vtedy nám vyšli maximálne v ústrety a III. ligu sme tam hrávali skoro rok a pol. Náš príchod do klubu bol akousi morálnou výpomocou a verím, že v jarnej časti sme im to trochu vrátili. Počas jesene som bol voľný, takže som si od futbalu oddýchol a rozhodol som sa, že jar s pánom Lajčákom ako asistentom a zároveň športovým riaditeľom potiahneme. Prišli sme koncom februára v rozbehnutej zimnej príprave. Mužstvo sme veľmi nepoznali, ale rýchlo sme zistili, že je to veľmi dobrá partia, ktorá je ochotná počúvať a robiť v rámci tejto úrovne nadštandardné veci.“ Primárnou úlohou nového realizačného tímu bolo omladenie trochu prestarnutého tímu. „Zapracovali sme teda odchovancov, snažili sme sa pozdvihnúť hernú činnosť a dostať sa do futbalovej pohody. Prišli štyria dorastenci a traja z nich nastupovali aj v základnej zostave, čo prijala pozitívne aj kabína,“ vysvetlil Kšenzakovič a vyzdvihol aj jednotlivcov: „Veľkú oporu v bráne sme mali vďaka Marošovi Dulebovi a v poli sme sa opierali najmä o Milaňáka, ktorý bol vodcom aj v kabíne, najviac zápasov odohral kapitán Vida, veľmi dobrú jar mali aj Galschneider s Fiasom a Dunka strieľal najviac gólov. Dobre sa javili aj traja spomínaní mladíci Gardoš, Podolinský a Janči.“

Postúpili z druhého miesta

Beľanom sa pod novým vedením veľmi dobre darilo a v konečnej tabuľke figurujú na 2. priečke za 48 bodov, ktoré nazbierali za 15 triumfov a tri remízy. „Jar sme začali hneď dvoma víťazstvami s Kluknavou i Spišskou Starou Vsou a zápasy mali úroveň. Najväčšie problémy sme mali v derby s Veľkou Lomnicou a Kežmarkom. Chlapci sa však aspoň naučili, že musia byť pripravení na motivovaných súperov a prišla séria piatich víťazstiev za sebou. Najvyrovnanejší zápas sme odohrali vo Vysokých Tatrách, ktoré nás v druhom polčase dostali pod tlak a mali sme kusisko šťastia, že sme dokázali vyhrať 1:2. Nakoniec sa ukázala jeho dôležitosť aj v tabuľke, lebo Tatry skončili hneď za nami,“ hodnotil Kšenzakovič, ktorý mal už počas súťaže informácie, že líder z Harichoviec postup odmietne: „Našou úlohou bolo skončiť druhí a zvyšok už bol na vedení, ale i hráčoch. Množstvo chlapcov s vyššou súťažou nemá skúsenosti, budeme absolútnym nováčikom a doplnenie je na dobrej ceste. Na poste útočníka počítame s Marekom Kapralom z Ľubice a v defenzíve by nás mal posilniť Ján Vitkaj, ktorý hrával aj II. ligu v Spišskej Novej Vsi. Optimistický pohľad je, že by sme sa mohli pohybovať v strede tabuľky. Veľa prezradí začiatok, lebo máme ťažké vylosovanie.“ Slavoj už v nedeľu čaká prvá ťažká skúška novej sezóny, keď v 1. kole Slovnaft Cup-u privíta treťoligové Lipany.

MŠK Slavoj Spišská Belá. (Snímka: František Bukovina)

FK VYSOKÉ TATRY

Iba o dva bodíky za 14 víťazstiev a 4 remízy zaostal najlepší tím jari, ktorý sa z jesennej 11. priečky posunul až na tretiu. „Do mužstva sme vhodne doplnili hráčov z popradskej juniorky Mariána Šingliara či Sama Boleša a obaja sa dobre ujali. Čerpali sme aj z vlastného dorastu a stabilnejšie sa do A-tímu presunul Adam Banáš. Odišiel len Adam Jakubčo do Spišského Bystrého, inak sme ostali pohromade. Podľa samostatnej tabuľky sme jarnú časť vyhrali. Absolvovali sme množstvo kvalitných duelov, no paradoxne, sa nám lepšie hralo na ihriskách súperov, pretože vtedy chceli hrať otvorenú partiu. Naopak, doma sme búšili do plných valov a obrany súperov sme museli ťažko prekonávať. Aj tímy z vrchných priečok k nám chodili vyložene brániť. Kľúčovým momentom bol triumf v Kluknave 0:1, od ktorého sme sa dostali na víťaznú šnúru, ktorá sa skončila až doma so Spišskou Belou. Bolo to klasické derby, kde sa všetci poznajú. Skončilo to 1:2, a nakoniec nás to stálo 2. miesto. Súper však podal veľmi dobrý výkon a keďže vsietil dva góly, tak bol asi lepší. Vyzdvihol by som výborné stretnutia s Harichovcami a síce nie herne, ale takticky sme to zvládli v Kežmarku,“ hodnotil jarnú časť hrajúci tréner Rastislav Polakovič.

Kolektívny prístup

Tatrancov na jeseň trápila finálna fáza, ale jar zvládli excelentne aj bez vyloženého zakončovateľa. „Vyriešili sme to zmenou systému a rozloženia mužstva. Naša hra pramenila z rýchlych krajných priestorov, kde sme boli veľmi nebezpeční a zároveň sme strelili množstvo gólov aj bez typického hrotového útočníka. Ak by sme tento post v budúcnosti obsadili, tímu by to dodalo ešte väčší impulz. Každý, kto odohral na jar čo i len päť minút, bol pre mňa dôležitý. Ja vyzdvihujem kolektívny prístup a už vďaka dobrej zimnej príprave som vedel, že výsledky by sa mali dostaviť. Ak niekedy nastúpim do hry, môže to byť aj nevýhoda, lebo hráč to vidí inak ako tréner z lavičky. Odtiaľ sa však nedajú robiť až také zmeny, ako keď prídem na ihrisko a niektoré veci začnem vykonávať ja sám,“ vysvetlil Polakovič, ktorý by chcel, aby sa jeho zverenci v nasledujúcej sezóne bavili futbalom, tešili divákov a hrali opäť o popredné miesta.

Jaroslav Kaprál. (Snímka: archív/mik)

FK 1931 HRANOVNICA

Víťaz ročníka 2017/18 nadviazal na výborné výkony. Hranovničanom po jesennej časti patrila druhá priečka, no po sezóne mierne klesli na piatu. Za 13 víťazstiev a 6 remíz celkovo pozbierali 45 bodov. „Počas zimy sa veľké zmeny v tíme neudiali, ale hráčom vznikli nové pracovné povinnosti a prišli aj zranenia. Dlhodobo vypadol Dominik Bednarčík, ale stále niekto krátkodobo vypadol na týždeň-dva. Oklieštilo nám to káder i tréningový proces. Jarná časť bola vzácne vyrovnaná, veď medzi druhým a ôsmym miestom je rozdiel siedmich bodov. Kto teda prehral dvakrát za sebou, občas sa prepadol aj o šesť priečok. My sme hneď na úvod podľahli Veľkej Lomnici, ale potom sme aj niečo povyhrávali,“ začal hrajúci kouč Jaroslav Kaprál a pokračoval: „Všetky zápasy však boli vyrovnané a často zvíťazilo šťastnejšie mužstvo. Body sme strácali v dueloch, v ktorých sme to ani nečakali, ale naopak, so súpermi z vrchných priečok sme hrali oveľa lepšie. Spomeniem súboj vtedy prvého s druhým v Harichovciach, kam sme vycestovali jedenásti vrátane dvoch, ktorí už rok nehrali, ale uhrali sme bezgólovú remízu. V Levoči, ktorá mala postupové ambície, nás domáce mužstvo mohlo preskočiť, ale zvládli sme to, podobne ako domáce stretnutie s Kežmarkom. Bolo viacero vyrovnaných zápasov. Nám však vyhovuje hrať s lepšími a nie so súpermi, ktorí sa stále iba bránia. Vždy chceme hrať útočne, tvoriť, nechceme sa len brániť a nie za každú cenu ísť za výsledkom. Ide o to, aby nás i divákov futbal bavil. Vybuchli sme v závere súťaže v Kluknave, kde dlhodobo nevieme zvíťaziť. Majú pre nás zlé ihrisko a hrajú taký atypický futbal. Preto sme nepotvrdili jesenné druhé miesto. Máme však lepšiu bilanciu s prvými Harichovcami i postupujúcou Spišskou Belou, kde sme dokázali remizovať, pričom šťastne vyrovnali na konci.“

Uprednostnili domáci turnaj

Os hranovnického tímu tvorili brankár Gavaler, Novák, Dulovič, Lopúch, Kikta, Ďurán, Kšenzakovič a Krišanda. „My ostatní sme sa striedali popri nich. Snažili sme sa do tréningového procesu zapojiť aj dvoch dorastencov a jeden z nich aj nastúpil v zápase. Už sa obzeráme po posilách, pretože potrebujeme rozšíriť káder, pretože chlapci sa potrebujú venovať aj práci či rodine a občas futbal nestíhajú. Chceli by sme hrať opäť do piateho miesta a predvádzať atraktívny futbal,“ ozrejmil Kaprál. Jeho zverenci budú mať iba veľmi krátku prípravu. Do Slovnaft Cup-u sa neprihlásili, pretože v tom termíne majú Memoriál Eduarda Benku a pred novým ročníkom už stihnú len ďalší jeden zápas.

Zápas Hranovnice s Veľkou Lomnicou. (Snímka: archív/mik)

FK VEĽKÁ LOMNICA

Po horšej jeseni Lomničania mierne obmenili káder a vďaka 45 bodom za 14 výhier a 3 remízy sa vyšvihli na 5. pozíciu. „Zimná príprava bola štandardná a mali sme aj víkendové sústredenie, kde sa stmeľovala partia. Odišiel nám Pavol Fejerčák do Kežmarku, Janko Sklenár sa vrátil do Ľubice a brankár Ilavský odišiel na misiu. Na post gólmana sa mal vrátiť Lang, ale z toho zišlo, takže sme narýchlo zohnali na polročné hosťovanie Štefana Vaška. Prišiel k nám aj Marek Luštík, ktorý nám pomohol gólmi aj asistenciami. Po vážnom zranení sa už opäť chytil aj Beller, ktorého bolo cítiť,“ hodnotil kormidelník Zoltán Kubát a pokračoval: „Dochádzka na zápasy už bola lepšia, aj keď priznávam, že dvakrát sme s tým mali problém aj na jar. Väčšinou sme však nastupovali v najsilnejšej zostave. Trošku sme pozmenili systém, začali sme hrávať len na jedného útočníka a piatich záložníkov, pričom krajní podporovali toho útočníka. Vedeli pripraviť, ale i dávať góly. Vonku sme síce boli opticky pod tlakom, ale akonáhle sme získali loptu, vyrážali sme do protiútoku. Odohrali sme fajn zápasy či už v Kežmarku alebov Tatrách či doma s Harichovcami a vybuchli sme len v Nálepkove.“

Zoltán Kubát. (Snímka: archív/mik)

Na pohár do Hrabušíc

„Musím byť spokojný s tým, čo mužstvo na jar predvádzalo, veď iba tri bodíky nás delili od druhej priečky. Teší ma, že so všetkými súpermi zo špice tabuľky sme si poradili. Naopak, na naše pomery sme dostávali trochu veľa gólov. Bolo to spôsobené najmä tým, že sme hrali kombinačný futbal a po strate lopty sme už mali problém,“ doplnil Kubát, ktorý pred týždňom so svojimi zverencami odštartoval prípravu: „Ilavský sa vrátil z misie a Langovi sa skončilo hosťovanie, takže brankársky post máme vyriešený. Z chlapcov v poli neodchádza nikto, ale máme rozrobené nejaké posily, s ktorými sa budeme rozprávať po návrate z dovoleniek. Radi by sme privítali dvoch hráčov. Už tento týždeň nás čaká pohár v Hrabušiciach. Chceli by sme postúpiť do druhého kola a pokračovať ďalej. Futbal však býva všelijaký. V septembri sme tam mali problém a dostali tam štvorku. Oni majú špecifické ihrisko a ťažko sa tam vyhráva.“

Michal KLEIN