Žiaci v Hranovnici vytvorili dažďovú záhradu

Škola sa stala súčasťou pilotného projektu Klíma nás spája. Envirovýchova má pomôcť s ochranou životného prostredia aj v osade.

Šiestaci a siedmaci sa chopili práce a školský dvor obohatili o dažďovú záhradu. Snímka: archív LCh

Projekt Klíma nás spája spustilo bratislavské občianske združenie Živica, ktoré sa venuje environmentálnej výchove a vzdelávaniu. „V Živici sa snažíme v našich projektoch predovšetkým inšpirovať k určitej zmene. Nedávame konečné odpovede, skôr ukazujeme, ako sa veci dajú. Snažíme sa vytvárať príklady novej praxe a povzbudzovať ľudí, aby tieto veci aplikovali do svojich životov,“ vraví koordinátorka Petra Ježeková. Živica spolupracuje na projektoch pre škôlky, školy, univerzity, verejnosť aj firmy. Tento rok spustili aktivisti aj pilotný projekt Klíma nás spája pre základné a stredné školy. Spomedzi 54 prihlásených sa do vybranej desiatky dostala aj Základná škola v Hranovnici.

Zachytávajú tisíce litrov vody

Pod vedením pedagóga a koordinátora environmentálnej výchovy Lukáša Chovana si žiaci zvolili dažďovú záhradu. „V Hranovnici mali kus trávnika pri budove školy, odkiaľ voda stekala až na chodník. Nevsakovala a spôsobovala problémy,“ vysvetľuje Petra Ježeková.

Malý ekosystém poslúži na zavlažovanie, ale aj na vyučovanie prírodovedných predmetov. Snímka: archív LCh

V utorok 18. júna začali Hranovničania pracovať na dažďovej záhrade. V priebehu týždňa vykopali jamu, upravili terén a osadili jazierko s objemom tisíc litrov. Nádrž s rovnakým objemom osadili k odkvapovej rúre a prepojili ju s jazierkom. Asi 20 šiestaci a siedmaci a dvaja učitelia vysadili v záhrade vŕby, jarabinu vtáčiu, javor, agát, orgován, lipu, bazu čiernu, borievky či zlatý dážď a bylinky. Do finále potrebujú ešte dokončiť zadnú časť záhrady zeminovým valom a prekryť ho mulčovacou kôrou. „Naším cieľom bolo vybudovanie záhradného jazierka s nádržou na zachytávanie dažďovej vody a výsadba drevín v školskej záhrade. Naším pedagogickým cieľom bolo vytvorenie malého ekosystému, ktorý bude slúžiť na vyučovanie prírodovedných predmetov,“ informuje Lukáš Chovan.

Žiakov musia motivovať len v škole

Základnú školu v Hranovnici navštevuje sto percent rómskych detí. Príprava projektu sa preto výrazne líšila od iných škôl. Podľa Petry Ježekovej sa deti zvyčajne tešia napríklad na kurz, kde môžu prespať mimo domu. Tu však chýbala podpora rodičov, čo predznamenáva väčší „boj“ so žiakmi.

Motivácia rómskych žiakov často ostáva výhradne na učiteľoch. Snímka: archív LCh

„Veľakrát sa stretávame s tým, že s rodičmi je ťažká spolupráca, preto je len na našich pleciach deti spracovať a motivovať – či už ide o tento projekt, alebo inú činnosť. Ale práca s deťmi bola dobrá, veľmi sa snažili. Prácu majú radi, treba ich len dobre zorganizovať, a potom nemajú problém,“ hovorí Lukáš Chovan. V škole pripravili aj rovesnícke vzdelávanie, kde podchytili výrečnejšie typy. „Ja ich už poznám a tým zhovorčivým dám úlohy o ekológii a ochrane životného prostredia. Predo mnou si ich nacvičujú a ďalej odprezentujú mladším formou prezentácií a fotografií,“ vysvetľuje Lukáš Chovan.

Ekológii sa venujú aj v Deň Zeme

Súčasťou projektu Klíma nás spája je environmentálna výchova, ktorá je vzhľadom na cieľovú skupinu nesmierne dôležitá. Osada v Hranovnici je častým zdrojom znečistenia Vernárskeho potoka, ktorý sa vlieva do Hornádu.

Rieku Hornád každoročne čistia dobrovoľníci. Zapájajú sa aj vodáci, pre ktorí túto rieku často splavujú. Snímka: Peter Olekšák

Škola sa zapája aj do Dňa Zeme, žiaci tak zbierajú odpadky v najviac znečistených lokalitách. „Vyzbierame kopu odpadu. Nevážili sme to, ale bolo to naozaj veľa aj práve z Vernárskeho potoka alebo z jeho okolia,“ hovorí Lukáš Chovan.

Jana TOMALOVÁ