Hučivá diera ukrývala tajomstvo z praveku

Objav kamenných pracovných nástrojov potvrdil slovensko-poľským výskumníkom prítomnosť ľudí z obdobia staršej doby kamennej na našom území.

Paweł Valde-Nowak (vľavo) a Marián Soják (vpravo) pri vchodovom portáli do jaskyne Hučivá diera. Snímka: archív Mariána Sojáka

Výskumný tím v zložení Marián Soják, vedecký pracovník Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) Nitra a Paweł Valde-Nowak, profesor z Jagelovskej univerzity v Krakove, spolu pracuje už viac ako 20 rokov. „Prvé prieskumy sme realizovali už v rokoch 1998 až 2000 na území poľských i slovenských Karpát v rámci Projektu Spiš,“ informuje Marián Soják. Táborisko pravekých ľudí z magdalenienskej éry, ktoré títo vedci v júli odkryli v jaskyni Hučivá diera v Belianskych Tatrách, skúmali v podtatranskom regióne už skôr – v roku 2005 v Starej Ľubovni. V rovnakom čase sa Marián Soják zoznámil aj s Hučivou dierou. „Vtedy som v nej doložil osídlenie z 15. až 16. storočia, ako aj paleontologický materiál. Očakával som v nej paleolitické osídlenie, čo sa mi potvrdilo náhodnými nálezmi kamenných pracovných nástrojov v decembri 2018,“ prezrádza pracovník AÚ SAV Nitra príčiny, ktoré dvojicu viedli k archeologickému výskumu jaskyne.

Kultúrne vrstvy so zvyškom ohniska z neskorého paleolitu. Snímka: archív Mariána Sojáka

Prepíšu sa dejiny

Výskumné práce zisťovaco-záchranného charakteru trvali od 8. do 26. júla. „V zadných priestoroch sme zrealizovali výkop, ktorým sme obnažili viaceré kultúrne horizonty s nálezmi z novoveku a neskorého paleolitu. Zámerom bolo umiestniť archeologické sondy v najviac poškodenej, zadnej časti jaskyne a tiež pod vstupným portálom, kde sa osadí mreža kvôli uzavretiu Hučivej diery pred verejnosťou,“ vraví Marián Soják. Výskum postupoval po päťcentimetrových vrstvách, archeológovia sedimenty prehľadávali na sitách a preplavovali vo vode. „V súčasnosti sa organické zvyšky z odkrytého ohniska datujú v Poznani rádiokarbónovou analýzou. Zároveň sa v Krakove analyzujú pedologické vzorky, uhlíky, získaný paleontologický materiál a podrobne sa analyzujú najmä kamenné pracovné nástroje a kostené artefakty,“ opisuje pracovník AÚ SAV Nitra.

S odkrývaním nálezov pomáhali i študenti a doktorandi z Jagelovskej univerzity v Krakove. Výskum podľa Mariána Sojáka prebiehal bez väčších problémov. Zápasiť však museli s premnoženými kliešťami. Snímka: archív Mariána Sojáka

Nálezy sa budú prehodnocovať

„Už v tejto fáze spracovania výskumu možno povedať, že prepisujeme regionálne i stredoeurópske archeologické dejiny v bádaní staršej doby kamennej. Dosiaľ sa predpokladalo, že lovci a zberači magdalenienskej kultúry, ktorú poznáme zo západnej, severnej a strednej Európy, neprekročili Karpaty a najvýchodnejšie nálezy boli údajne len na Morave a v južnom Poľsku. Teraz vieme, že osídlili i podtatranský kraj. Tu, na Spiši, máme tak miestnu, najvýchodnejšie ležiacu enklávu špičkových lovcov a znalcov umenia (ako boli napr. nástenné maľby, rytiny, figurálna plastika či kostené a parohové výrobky). A máme ich nielen v Hučivej diere. Kamenné pracovné nástroje sme získali už prv v Toporci a najmä v Starej Ľubovni. Osídlenie z tejto pravekej etapy teda nebolo epizodické a čaká nás prehodnotenie mnohých spišských nálezov,“ teší sa Marián Soják.

Jaskyňa ukrývala i kopyto z divého koňa. Snímka: archív Mariána Sojáka

Našli sa kosti zvierat, nábojnica i mince

Množstvo nálezov v Hučivej diere naznačuje podľa Sojáka bohaté, možno opakované využitie jaskyne na sezónne osídlenie. „Lovci sem prinášali hotové nástroje zo všakovakých odrôd kameňa a ďalších surovín. Vo vyhĺbenej jame si založili masívne ohnisko. Nemuselo mať len tradičnú funkciu, ale aj kultovú alebo náboženskú. Nemožno vylúčiť ani prítomnosť pravekého svätostánku, ako v prípade analogických jaskýň s nástennými maľbami a rytinami vo frankokantaberskej oblasti,“ hovorí vedecký pracovník AÚ SAV Nitra a pokračuje: „Našli sme do 300 kusov kamennej štiepanej industrie, najmä čepele, hroty s vrubmi, retušované trojuholníky, rydlá a typické čepieľky so šikmou koncovou retušou. Vsadzovali sa do pôvodných hrotov z kostí alebo parohu, prípadne do harpún na lov zvierat a rybolov. Nechýbal zlomok kostenej ihlice, ktorou praveká dáma zošívala kožušinový odev.“ Výskumníci sa tešia na analyzované kosti lovných zvierat, ktoré poukážu na zastúpenie fauny zo sklonku ľadovej doby a tiež na klimatické pomery v tatranskej a podtatranskej oblasti pred asi 15 až 12-tisíc rokmi. Okrem týchto objavov nálezmi črepov v jaskyni vedci doložili jej osídlenie v 16., 18. až 19. storočí a nábojnica, mince a železné predmety potvrdili osídlenie počas 2. svetovej vojny. „Keďže výskum je na území Slovenska, nálezy ako majetok štátu budú deponované na AÚ SAV Nitra. Po ich komplexnom spracovaní a vypublikovaní plánujeme uskutočniť v nejakej kultúrnej ustanovizni výstavu nálezov,“ uzatvára Marián Soják.

Ľudmila GROMADOVÁ