Kežmarok bude hľadať riešenia s európskymi mestami

Mesto sa stalo partnerom v projekte medzinárodnej úrovne. Kežmarčania by sa mali posunúť o krok ďalej v aplikácií digitálnych riešení.

Ilustračná snímka: archív PN

Operačný program URBACT 15 rokov pomáha európskym mestám nájsť dobré riešenia. Vybrané samosprávy sa spájajú dohromady, ich predstavitelia uvedú svoje prístupy a nakoniec každý jeden z partnerov napíše vlastnú koncepciu, ako plánuje riešiť konkrétny problém. Za Slovensko vybral monitorovací výbor tri mestá – Bratislavu, Michalovce a Kežmarok. Michalovce sa budú zaoberať projektom na bezpečnosť verejných priestorov, Bratislava sa povenuje spoločenskej zodpovednosti firiem.

V medzinárodnom prostredí

Kežmarok sa stal súčasťou siete, v ktorej budú mestá z deviatich štátov spolupracovať na pláne digitalizácie. Okrem Kežmarku sú zapojené samosprávy s obdobnou veľkosťou z Fínska, Bulharska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Litvy a Grécka, lídrom je portugalské mesto Fundao. „Témy, ktorými sa siete miest zaoberajú, si vyberajú samé. Keď sme na ministerstve videli, že bude sieť nastavená na internetové záležitosti, volala som pánovi primátorovi, že toto je projekt šitý na Kežmarok. Do výzvy sa prihlásili a boli úspešní,“ vraví vedúca Oddelenia mestského rozvoja Ministerstva dopravy a výstavby SR Erika Horanská. Ide teda o hľadanie dobrých riešení v spolupráci európskych miest. Druhé pravidlo programu hovorí o vytvorení miestnej podpornej skupiny. „Do riešenia musia byť zapojení aj miestni ľudia, tým pádom majú nepriamy prístup k tomu, ako sa riešia tieto otázky v zahraničí a zahraniční môžu prispieť svojim poznaním. Kežmarok sa dostane na vyššiu úroveň, pretože sa bude konfrontovať s externým medzinárodným prostredím,“ vysvetľuje Erika Horanská.

Nadväzujú na green city

Samospráva vstúpila do úvodného polročného obdobia, mestá si počas neho pripravia detailný plán na ďalšie dva roky. „Definujeme, čomu konkrétne sa budeme venovať. Mesto Kežmarok nadviazalo na koncepciu Smart Green City, tam sme si vytýčili dopravu, odpadové hospodárstvo, tepelnú energetiku, turizmus a efektívnu verejnú správu. Konkrétne sa budú témy ešte kreovať,“ hovorí  vedúca Oddelenia projektov a verejného obstarávania Mestského úradu v Kežmarku Marta Markočiová. Počas dvoch rokov pripravia samosprávy akčný plán, teda konkrétne opatrenia s pričlenením potenciálnych zdrojov financovania. Už počas týchto dvoch rokov by mali podľa Eriky Horanskej obyvatelia Kežmarku vidieť ovocie projektu vďaka pilotným aktivitám. „Po dvoch rokoch by sa mal efekt prejaviť v tom, že mesto bude kvalitenjšie pripravené nastavovať technické riešenia,“ dodáva.

Získajú okolo 50-tisíc eur

Podľa primátora Kežmarku Jána Ferenčáka chce byť mesto následne príkladom pre slovenské samosprávy podobnej veľkosti. „Skúsenosti dotiahneme z Európy a budeme ich posúvať kolegom z iných miest na Slovensku. Sme veľmi radi, že sme sa ocitli medzi projektami, ktoré sú riešené na európskej, nie národnej úrovni,“ povedal Ferenčák. V prvej fáze projektu by mal Kežmarok získať šesťtisíc eur, v druhej fáze sa budú financie hýbať medzi sumou 40 až 50-tisíc eur.

Dve slovenské mestá, ktoré boli v minulosti úspešné cez URBACT, boli Košice a Nitra. Košice nadviazali na projekt Európskeho hlavného mesta kultúry a hľadali nové riešenia, ako podporovať kreatívnu komunitu. Nitra sa zamerala na intenzívne využívanie zastavaného územia.

Jana TOMALOVÁ