Na hrade Ľubovňa vystavujú vzácny poklad svätej Kunigundy

Mimo múrov kláštora v Starom Saczi i Poľska sa poklad uhorskej kráľovnej a poľskej svätice dostal prvýkrát v histórii.

Otvorenie výstavy pokladu sv. Kunigundy na hrade Ľubovňa pod záštitou spišksého biskupa Štefana Sečku. Snímka: archív ĽM

Ľubovnianskemu múzeu sa podaril husársky kúsok. Do konca septembra si môžete priamo na hrade Ľubovňa pozrieť časť pokladu sv. Kunigundy (Kingy) – uhorskej princeznej, krakovskej a sandomierskej kňažnej. Výnimočnosť spočíva v tom, že tieto exponáty prvýkrát opustili múry kláštora klarisiek v poľskom Starom Saczi, kde ich uchovávajú už vyše 700 rokov. V minulosti sa tento poklad nepodarilo vystaviť ani v Národnom múzeu v Budapešti.

Najvzácnejšie z pokladu sú prsteň a čaša

V sakristii hradnej kaplnke sv. Michala na Ľubovnianskom hrade vystavujú deväť predmetov z pokladu sv. Kunigundy, z toho sú dva relikviáre. „Podarilo sa mi ich presvedčiť, ani sám neviem ako, keďže ide o kultúrne dedičstvo a poklad Poľska. Predchádzali tomu všetky potrebné formality ako zabezpečenie, poistenie, vybavovanie povolení. Podarilo sa nám to aj vďaka múzeu v Novom Saczi, s ktorým máme 25 rokov partnerskú spoluprácu. Riaditeľ múzea bol splnomocnený klariskami, keďže tie nevychádzajú z kláštora, na rokovanie s nami. Uvidím, ako budem spávať, ale urobili sme všetko, čo sa dalo,“ uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Asi najvzácnejším predmetom z vystavenej zbierky na Ľubovnianskom hrade je prsteň svätice z 13. storočia, ktorý sa viaže k vzniku soľných baní v poľskej Wieliczke. Ide o zásnubný prsteň tejto svätice, zdobený je briliantmi. Ďalšími vzácnymi exponátmi sú jantárová lyžička zdobená zlatom a striebrom, rukoväť dýky, ktorá mala byť podľa poľských historikov použitá pri pokuse o vraždu kráľa Bela IV. Súčasťou vystavených exponátov je aj pečatidlo, čaša sv. Kunigundy i dva relikviáre zdobené hodvábnymi niťami. Spolu s prsteňom k najvzácnejším vystaveným exponátom patrí zlatý prívesok zdobený rubínmi sv. Kunigundy. Súčasťou expozície je aj obraz sv. Kunigundy z roku 1686.

Výstava je sprístupnená v hradnej kaplnke sv. Michala. Ilustračná snímka: rov

Bola spätá so Spišom

Sv. Kunigunda žila približne v rokoch 1230 až 1289. Údaje o dátumoch narodenia i úmrtia sa rôznia. „Bola zakladateľkou Podolínca či Hniezdneho, veľkou bojovníčkou proti Tatárom, bola sprostredkovateľkou medzi jej otcom – uhorským kráľom Belom IV a krakovskom, bola výbornou političkou a diplomatkou. My ju väčšinou vnímame po duchovnej stránke. Už za jej života sa o nej hovorilo ako o svätici,“ doplnil Mikulík. Podľa neho bol jej život úzko spätý s regiónom Spiša, takže to bol jeden z dôvodov, prečo sa múzeum snažilo získať poklad na výstavu do Starej Ľubovne. „Samozrejme, zaujímali sme sa o to aj po muzeálno-esteticko-duchovnej stránke,“ doplnil riaditeľ múzea. Táto poľská svätica založila v roku 1280 kláštor klarisiek v Starom Saczi, ktorý funguje nepretržite až do súčasnosti. V roku 1690 bola Kunigunda blahorečená a v roku 1999 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätú.

Poklad sv. Kunigundy môžu návštevníci Ľubovnianskeho múzea vidieť v rámci bežnej prehliadky hradu. Do expozície nie je žiadne osobitné vstupné. Dalibor Mikulík predpokladá, že o tieto exponáty bude záujem najmä u maďarských a poľských návštevníkov. Obmedzením môže byť len veľký záujem, takže pred kaplnkou si bude potrebné vystáť v rade, keďže je tam obmedzená kapacita – expozíciu si môže naraz pozrieť len skupina desiatich návštevníkov. Podľa Mikulíka by si túto možnosť nemali nechať ujsť milovníci umenia a histórie, keďže je len ťažko povedať či a kde sa tieto predmety budú opäť vystavovať. Do polovice septembra je hrad otvorený do 18.00 h, po tomto termíne sa otváracie hodiny hradu skracujú o hodinu.

Rastislav OVŠONKA