Od vypuknutia Slovenského národného povstania uplynulo už 75 rokov + Fotogaléria

Význam SNP

Vďaka Slovenskému národnému povstaniu sa Slovensko v 2. svetovej vojne zaradilo na stranu víťazných mocností. SNP bolo bezpochyby najodvážnejším činom v našich dejinách. Povstalci vzdorovali okupačným vojskám dva mesiace (29. 8. – 28. 10. 1944), hoci pôvodný odhad bol štyri dni. Aj po dvoch mesiacoch nebolo povstanie úplne zlikvidované, ale potlačené do hôr. V priebehu leta a jesene 1944 bolo v nacistami okupovanej Európe niekoľko povstaní. Medzi najvýznamnejšie patrí Varšavské povstanie (1. 8. – 2. 10. 1944) a Parížske povstanie (19. – 25. 8. 1944).

Členovia Klubu vojenskej histórie Carpathia z Malaciek pripravil rekonštrukciu bojov pri Veľkej Lomnici. Snímka: rov

Pre porovnanie, keď Nemci v septembri 1939 napadli Poľsko, Varšava kapitulovala po jednom mesiaci. V máji 1940 Nemci prepadli Francúzsko, ktoré kapitulovalo po mesiaci a pol. Po napadnutí Sovietskeho zväzu v roku 1941 stáli nemecké vojská po piatich mesiacoch pred bránami Moskvy. Slovensko ako najmenší z uvedených štátov odolávalo v roku 1944 Nemcom dva mesiace a povstalci na niekoľko ďalších mesiacov prešli na partizánsky spôsob boja.

Pomer síl

V prvých dňoch povstania stálo proti nemeckej okupačnej armáde asi 18-tisíc povstaleckých vojakov a dôstojníkov. Po prvej oficiálnej mobilizácii 5. septembra 1944 to bolo už 47-tisíc a po druhej mobilizácii koncom septembra 1944 až 60-tisíc vojakov, z ktorých však veľká časť nemala vhodnú výstroj a výzbroj. Okrem nich operovalo na povstaleckom území okolo 12-tisíc partizánov. Proti povstalcom bolo nasadených okolo 25-tisíc nemeckých vojakov. Nemecké jednotky mali však značnú prevahu v bojovej technike, ktorá povstalcom od začiatku chýbala. Nemecké jednotky tvorili prevažne velitelia a vojaci, ktorí mali bohaté bojové skúsenosti. Boli to prevažne elitné jednotky Wehrmachtu a Zbraní SS nasadené na potlačenie Povstania z východného frontu.

Dôsledky

Po potlačení Povstania nacistický vojenský a represný aparát fakticky prebral moc nad dianím na Slovensku. Už v priebehu bojov boli zatýkaní všetci podozriví zo zapojenia sa do Povstania. Mnohí z nich skončili v koncentračných táboroch, alebo boli popravení.

Nemecké velenie sa na potlačenie partizánskej vojny rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií umierali najmä neozbrojení civilisti. Nemecké jednotky spolu so slovenskými kolaborantami vypálili viac ako 105 slovenských obcí a osád.

Represálie aj pod Tatrami

Nacistické represálie pocítilo aj obyvateľstvo pod Vysokými Tatrami. Nemci začali popravovať všetkých, ktorí sa Povstania zúčastnili. Popravy prebiehali v Kežmarku, Ľubici, Lendaku, Matejovciach, Poprade a na iných miestach. Zatýkali a väznili aj tých, ktorí Povstaniu akýmkoľvek spôsobom napomáhali. Nemci čiastočne vypálili aj dve podtatranské obce. 4. septembra 1944 počas povstaleckých bojov delostreleckou a mínometnou streľbou zapálili dolnú časť obce Štrba. Následkom požiaru zhorelo päť obytných domov s hospodárskymi budovami, 19 stodôl a zahynuli dvaja obyvatelia obce.

29. decembra 1944 v katastri Liptovskej Tepličky Nemci za pomoc partizánom brigád Jánošík a Klement Gottwald vypálili šesť bytov štátnych lesných zamestnancov aj s hospodárskymi budovami, tri robotnícke domčeky s piatimi hospodárskymi budovami a tri poľovnícke chaty.

Dve obce vyhoreli aj počas oslobodzovania v januári 1945. V okrese Stará Ľubovňa 23. januára 1945 bola vypálená obec Plaveč, kde počas bojov zhorelo 41 domov, 81 hospodárskych budov a 141 stodôl. Zahynulo aj šesť obyvateľov obce a zaživa uhorelo niekoľko hospodárskych zvierat. V ten istý deň ľahla popolom taktiež obec Šambron. Zničených a vypálených bolo 145 domov, 168 stodôl, 155 maštalí a 140 sypancov.

Marcel MANIAK, vojnový historik