Popradčan, ktorý sa venuje hokejovej histórii, pokryl už aj éru Štolca so Szücsom

Rastislav Ovšonka vo štvrtok krstil už šiesty diel publikácie Dejiny hokeja v Poprade.

Autor Rastislav Ovšonka, legenda popradského hokeja Alexander Szücsa a aktuálny riaditeľ HK Poprad Ľudovít Jurinyi na krste publikácie. (Snímka: mik)

Autor formou malých knižiek od roku 2014 mapuje históriu popradského hokeja a vždy si zvolí určité obdobia. „Každá končí takpovediac logicky. Pri prvej to bol rok 1935, kedy sa Poprad spojil s ŠKVT a kluby sa zmenili na HC Tatry. Potom je to 1945, čiže koniec vojny, rok 1958 znamená výstavbu prvého zimného štadióna v Poprade, v roku 1970 Poprad prvýkrát vyhral Slovenskú národnú hokejovú ligu a rovnako aj v roku 1981. Aktuálna sa končí rokom 1993, keď Poprad hrával federálnu súťaž, no došlo k rozpadu republiky a uzavrel sa veľký celok nielen popradskej, ale i československej hokejovej histórie,“ ozrejmil Ovšonka a predstavil diel s podtitulom Návrat medzi elitu: „Z môjho pohľadu ide o najúspešnejšie obdobie modernej histórie tunajšieho hokeja. Poprad počas neho trikrát vyhral Slovenskú národnú hokejovú ligu, vďaka čomu postúpil aj do federálnej a pôsobil medzi československou elitou. V prvej sezóne sa síce zachraňoval a v druhej len tesne postúpil do play-off, ale potrápil aj veľké tímy. Vyskytujú sa tam už mená, ktoré pozná aj mladšia generácia. Je tam fotografia Petra Bondru, ktorý ako dorastenec nastúpil za seniorského mužstvo a zachytávam aj počiatky Arneho Krotáka, Mira Škoviru či Slava Pavlička v mládežníckych kategóriách. Nie je to však len o seniorskom Á-čku, ale nájdete tam aj okresné súťaže, počiatky ženského popradského hokeja a v tomto období v Poprade vyrástol aj rozhodca svetového formátu – súčasný primátor Anton Danko.“

Kniha končí rokom 1993, keď ligové ľade brázdili už aj hokejisti ako Wittlinger, Pavličko či Kroták. (Snímka: archív R. Ovšonku)

Šeliga–Štolc–Szücs

Knihu, ako inak, krstili ľadom a táto česť tentoraz pripadla jednej z najvýraznejších osobností z obdobia rokov 1982 až 1993 Alexandrovi Szücsovi: „Hrával som vtedy s výbornými hokejistami a boli sme dobrým kolektívom v dobrom aj v zlom. Boli to krásne roky a keď sa dostavili nejaké úspechy, o to cennejšie to bolo. Hlavne išlo o prvú kvalifikáciu, v ktorej nás viedol vynikajúci tréner pán Šindelář. V prvom útoku som hral ja, Fero Štolc a Jozef Šeliga. Hrali sme prím v celej súťaži, ale i v nasledujúcich rokoch, ako aj v ďalšej kvalifikácii. Vďaka tomu sme sa ocitli v All Star tíme Slovenskej národnej hokejovej ligy, kde sme boli aj prví v kanadskom bodovaní. Mohli za to aj tzv. Ferove zlaté ruky, pretože Fero Štolc bol stále lídrom tabuliek v góloch i prihrávkach. Boli sme dobrý kolektív, išlo nám to, a to je podstatné. Dnes sa hrá síce tvrdší hokej, ale v tej dobe sme aj my veľmi tvrdo trénovali a fyzicky sme boli na tom dobre. Myslím si, že za súčasnými mužstvami by sme nezaostávali.“

Tvárami zmapovanej éry boli František Štolc st. i Alexander Szücs. (Snímka: Jozef Michnica)

Šťastná trinástka

Pri krste sa neraz spomínal popradský dres s číslom 13, ktorý má každý fanúšik spojený s Arne Krotákom. Pri seniorských začiatkoch ho však nosiť nemohol, lebo 13-ka zdobila práve chrbát Alexandra Szücsa. „Sprevádzala ma celou kariérou a priniesla mi šťastie, pretože v každej sezóne za Poprad som bol úspešný. Keď som si robil štatistiky a spočítaval to, tak symbolická je aj v tom, že išlo o 13 sezón,“ povedal Szücs a doplnil ho Ovšonka: „Arne prišiel do seniorskej kabíny ako mladé ucho v ročníku 1989/90 a 13-ku už nosil Šaňo Szücs. Nemohol ju teda zobrať starému hráčovi, takže určite hral s iným číslom. Pýtal som ho na to, no žiaľ, ani Arne si už nepamätá, aký dres vtedy nosil. Potom však Šaňo Szücs skončil, číslo ostalo voľné a odvtedy už Arne hrával s 13-kou.“

Rastislav Ovšonka a krstný otec publikácie Alexander Szücs. (Snímka: mik)

Čerpal z dobovej tlače

HK Poprad nedisponuje archívom, kde by bolo možné nájsť dobové dokumenty. „V štátnom archíve sú síce nejaké útržky, ale nenachádza sa tam samostatný fond hokejového klubu. Všetko som teda zháňal z dobových novín prípadne z rozhodnutí okresných či mestských orgánov. Dôležitý je pritom aj november 1989, pretože dovtedy človek presne vedel, kde a čo v novinách nájde. Potom sa to úplne rozbilo, takže je problém nájsť informácie na jednom mieste. Je ich však určite viac ako z tridsiatych či štyridsiatych rokov už len tím, že vtedy sa liga hrala na päť kôl a teraz sa bavíme o 44,“ vysvetlil systém zbierania informácií Ovšonka, ktorý by chcel vydať ešte dve publikácie. Prelomovým rokom by mal byť 2006, kedy „kamzíci“ prehrali finálovú sériu na sedem zápasov proti Žiline. Aktuálny 240-stranový diel si môžete zakúpiť za 6 eur v kníhkupectve Christiania, vo fanzóne alebo priamo u autora aj v redakcii Podtatraných novín. K dispozícii je aj pár kusov knihy mapujúcej obdobie 1971-1981 a ostatné sú vypredané.

Michal KLEIN