Weberove dejiny mesta Spišská Belá vyjdú v slovenčine

Publikáciu možno považovať za prvú monografiu o tomto spišskom mestečku.

Evanjelický kostol v Spišskej Belej. Ilustračná snímka: rov

Ešte v tomto roku by mala vyjsť kniha bývalého spišského historika Samuela Webera (1835 – 1908) Dejiny mesta Spišská Belá. Kniha prvýkrát vyšla ešte v roku 1892, a to v nemčine. Weber je aj autorom dejín Ľubice, Podolínca či Spiša.

Na knihe spolupracuje s odborníkmi

Tentoraz by mala kniha o dejinách Spišskej Belej vyjsť v slovenčine. Pričinil sa o to spišskobeliansky rodák Milan Vdovjak, ktorý sa rozhodol okrem doslovného prekladu doplniť Weberov originál nielen o svoje poznámky, ale aj o nové poznatky, ktoré v čase písania pôvodnej knihy neboli autorovi známe, prípadne boli niektoré názory a pohľady prekonané. „Knihu som sa rozhodol preložiť preto, lebo ma hnevá, že my Beľania sme doteraz nepreložili do slovenčiny ani jedno dielo nášho veľkého Beľana, ktorý sa síce narodil v Poprade, ale celý plodný život prežil v Spišskej Belej, kde i zomrel. Všetky články a monografie sú v jeho rodnom jazyku – nemčine. Ja nemecký jazyk neovládam, povinne som sa musel učiť rusky. Podobne mladí Beľania sa všetci učia anglicky. Keďže som chcel prečítať ozaj celé jeho dielo a nie iba citácie, ktoré dnešní historici z jeho diela vyberajú, muselo byť preložené,“ uviedol Milan Vdovjak.

Hrob Karola Mádaya v Dobšinej pred očistením. Snímka: rov

Na diele spolupracuje s germanistkou a prekladateľkou Martinou Remiašovou, miestnym historikom Andrejom Novákom či s archivárkou a historičkou Zuzanou Kollárovou, ktorá dielo doplní o životopis Samuela Webera. Remiašová konzultuje preklad s poslednou žijúcou generáciou pôvodných nemeckých obyvateľov Spišskej Belej vysídlených po druhej svetovej vojne, ktorí žijú v Nemecku, Kanade či USA.

Pôvodná publikácia je ilustrovaná výtvarnými prácami spišského maliara Ferdinanda Katonu zo Spišskej Starej Vsi. Samuel Weber napísal dejiny mesta v nemčine, keďže ako sám v predslove uvádza sa v ňom nachádza veľa originálnych diel a citátov, ktoré by v preklade do vtedy úradnej maďarčiny stratili svoju sviežosť a bezprostrednosť. Dielo je rozdelené do 13 kapitol, ktoré majú klasické členenie monografií.

Hrob Karola Mádaya v Dobšinej po očistení. Snímka: rov

Odkryli hrob Karola Mádaya

V závere svojej knihy Samuel Weber priniesol krátke medailóny významných osobností mesta Spišská Belá od 13. až do 19. storočia. Medzi nimi sa nachádza aj Karol Máday (1821 – 1870). Iniciátor slovenského vydania Milan Vdovjak chce do publikácie doplniť aj ďalšie informácie o týchto zaslúžilých spišskobelianskych osobnostiach. Karol Máday ako jeden z mála významných belianskych činovníkov nie je pochovaný v Spišskej Belej, ale v Dobšinej. Tento rodák z Kežmarku pôsobil ako farár v Spišskej Belej pred Samuelom Weberom a ostatné roky svojho života ako evanjelický farár v Dobšinej, zároveň bol superintendantom Potiského dištriktu.

Milan Vdovjak sa rozhodol spolu s priateľmi nájsť a následne aj upraviť jeho hrob v Dobšinej. Prvým úspechom bolo, keď sa podarilo nájsť hrob Karola Mádaya na jednom z viacerých dobšinských cintorínov, ktorý však bol prekrytý a zanesený miestami až takmer metrovou vrstvou zeminy a neporiadku. Skoro celý deň trvalo pár zanietencom, kým sa podarilo odkryť pôvodný náhrobok Karola Mádaya. Až vtedy bolo možné pochopiť Samuela Webera, ktorý o hrobe Karola Mádaya písal ako o neprehliadnuteľnom monumente. Zrejme aj vďaka týmto nadšencom sa aj Dobšinčania dozvedia, kto je na ich cintoríne už takmer 150 rokov pochovaný.

Rastislav OVŠONKA