Historický kalendár -39. týždeň

25. septembra sa narodil kňaz, kultúrno-osvetový pracovník a spisovateľ Eduard Korponai (25. 9. 1814 Levoča – 14. 2. 1891 Nižné Ružbachy). Študoval na nižšom piaristickom gymnáziu v Podolínci, filozofiu a právo na akadémii v Košiciach, teológiu skončil v roku 1833 na Pázmáneu vo Viedni. V rokoch 1833 až 1838 bol kaplánom v Poprade, v roku 1838 sa stal farárom a neskôr aj dekanom v Nižných Ružbachoch. Svoj majetok poručil na výstavbu kostola v Lackovej. Propagoval ovocinárstvo a včelárstvo, zakladanie úverových spolkov, snažil sa o hospodárske a sociálne povznesenie slovenského roľníctva prostredníctvom osvetovej práce a literárnej činnosti, v ktorej sa zameral na boj proti alkoholizmu. V roku 1850 vydal v Pešti v bernolákovčine veršovanú činohru „Pálenka alebo rozličné, nejvíc smutné obrazi pospolitého života, v stred stoleta XIX-ho v štiroch dejoch“. Články a básne s ľudovovýchovnou a historickou problematikou publikoval v Katolíckych novinách. V roku 1844 založil v Ružbachoch „Braterstvo kresťanskej striezlivosti“. Venoval sa práci v prospech dedinského ľudu, čím rozšíril snaženie bernolákovského hnutia aj na Spiši. Zavŕšil snahy katolíckych vzdelancov používať bernolákovčinu ako spisovný jazyk v tomto regióne Slovenska. Od roku 1838 bol tajomníkom Spolku sv. Vojtecha na Spiši.

29. septembra sa narodil horolezec František Lipták (29. 9. 1894 Kežmarok – 7. 11. 1967 Kežmarok, pochovaný v Bratislave). Po maturite nastúpil ako úradník na riaditeľstve kúpeľov v Tatranskej Lomnici. Od roku 1919 prešiel do služieb energetiky a po dlhé roky pôsobil ako riaditeľ elektrárne v Spišskej Novej Vsi. Tu sa aktívne zapojil do organizácie mladej povojnovej slovenskej turistiky a v roku 1921 spolu s Gustávom Nedobrým a Mikulášom Mlynárčikom založil prvú československú organizáciu horolezcov JAMES. Po desiatky rokov bol jedným z najagilnejších funkcionárov a predsedov spolku i organizátorov jeho „horolezeckých týždňov“. Ako funkcionár Klubu československých turistov spolupracoval na ich turistickom sprístupňovaní. Vo svojich početných literárnych prácach sa venoval opisu i propagácii prírodných krás, dejinám slovenskej turistiky a horolezectva i rôznym národohospodárskym problémom tatranskej oblasti. Spolu s Jozefom Šimkom pripravil tri vydania populárneho turistického sprievodcu Vysoké Tatry (1942, 1947, 1948). Bol členom redakčnej rady Krás Slovenska.

29. septembra sa narodil pedagóg Alexander Zvarínyi (29. 9. 1849 Szarvas, Maďarsko – 11. 12. 1908 Kežmarok). Gymnázium ukončil v rodnom meste, teológiu študoval v Bratislave a v Jene. Na pozvanie prišiel do kežmarského lýcea, kde učil v rokoch 1874 až 1907 nemčinu, dejiny, náboženstvo a predovšetkým filozofiu. Direktorský úrad vykonával v rokoch 1891 až 1897. Bol vysoko tolerantný voči Slovákom v časoch najväčšej maďarizácie. Od roku 1874 bol aj členom Uhorského karpatského spolku.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.