Vladislav Vaľko vydal šiestu zbierku básní. Píše o ’68, revolúcii aj súčasnosti

Vladislava Vaľka poznáme ako divadelníka, učiteľa telocviku a v neposlednom rade ako poetu natus. Veď priatelia ho inak ako „Básniku“ neoslovia.

Vladislav Vaľko typicky s cigaretkou a kávou. Snímka: jat

Popradčan Vladislav Vaľko sa narodil v Prešove. Keďže obaja rodičia si vybrali učiteľské poslanie, zažil kočovné detstvo. S písaním začínal na základnej škole v Širokom. V roku 1970 sa rodina presťahovala do Sabinova, kde ako študent gymnázia ponúkal svoje prvotiny do školského časopisu. Kus Vaľkovho detstva, spomienky na ’68 rok, aj pohľad na súčasnú spoločenskú situáciu vám poodhalia básne z jeho najnovšej zbierky Básnik a križovatky. Vaľko ju uviedol v piatok v cukrárni Domenico v Poprade. Autorom ilustrácií je už tradične – až na jedinú výnimku – Marián Čižmárik.

Ako videl chlapec ’68

Kniha sa začína optimisticky v roku 1968. Iniciály prvej básne napovedajú: V jarných mesiacoch cítim eufóriu slobody dospelých… v rukách držím Dubčekov rožok… „Vtedy som mal 12 rokov. Život bol preteplený, preslnený, ľudia boli spokojní, šťastní. My ako deti sme politiku dosť počúvali, rodičia boli učitelia. Často som chodieval s otcom do prírody na hríby, ten mal so sebou vždy svojich známych a ja som vždy načúval. Les bol priestorom, kde sa mohli baviť o politike – nedalo sa pri tých zvedavých ušiach a neprajných dušiach udavačov,“ spomína si pri cigaretke Vladislav Vaľko. I druhá báseň pamätá na ’68, keď prišla módna vlna striptízov v baroch.

Vlado Vaľko vo svojich básňach spomína aj na august ´68. Ilustračná snímka: Ján Košúth

Vlado Vaľko a jeho bratranec Ľubo boli ešte chlapci, keď ich rodičia z dovolenky v Juhoslávii priniesli v to leto americké žuvačky. Na západný produkt si museli dievčatá na dedine „zarobiť“, a tak vznikla báseň: „Ležali sme s Ľubom na medzi horeznačky, prvý striptíz predvádzali baby za žuvačky. Potom prišli Rusi.“

Básne aj zhudobnil

Tretia báseň patrí jeho spolužiakovi zo školy v Širokom Paľkovi Blizmanovi, ktorý tragicky zahynul. Vlado Vaľko spomína aj na Paľka Hudáka, ktorý už tiež nie je medzi nami. „On bol pri mojej prvej básnickej zbierke Široké. Hovoril mi – niekedy je menej viac. Škrtať treba. Preto je často u mňa vidieť, že sa málo slovami snažím vyjadriť čo najviac,“ hovorí Vladislav Vaľko. Dobré rady k písaniu mu dával aj Jozef Urbanovič, ktorý tiež už nie je medzi nami. Niektoré texty píše Vlado Vaľko ako aforizmy, niektoré majú dlhšiu formu. V knihe ponúka aj svoj pohľad na socializmus, generálny štrajk i na to, čo sa dialo po novembri a deje sa dodnes. Jedna z básní je venovaná i zavraždenému novinárovi Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici Martine Kušnírovej. Autor ju napísal 21. februára 2019 poobede, na prvé výročie vraždy. Recitoval ju ešte v ten večer z pódia Za slušné Slovensko. Okrem šiestich básnických zbierok nájdete zhudobnené Vaľkove texty aj na troch CD, autorom hudby je Vincent Jaš.

Vďaka tomuto projektu vznikli hudobno-poetické večery, ktoré si našli verné obecenstvo. Práve tých pravidelných fanúšikov pozval Vaľko na uvedenie zbierky Básnik a križovatky do Domenica. „Chcel som to v úzkom kruhu ľudí, ktorí roky, roky chodievali na naše hudobno-poetické predstavenia. Vyplýva to z atmosféry knihy a piety k Jánovi a Martine,“ hovorí básnik.

V šuflíku čaká na dôchodok

Vladislav Vaľko je tiež osobnosťou podtatranskej divadelnej scény. Po konkurze v Divadle Jonáša Záborského v Prešove mal nastúpiť do mládežníckej scény v Spišskej Novej Vsi. „Ale v tom čase som sa zoznámil s dámou. A keď som jej oznámil, že divadlo, tak ona povedala, že buď divadlo alebo manželstvo. A keďže som bol zamilovaný, povedal som si, tak sa ožením a budem hrať divadlo. Tak som bol zakladajúcim členom Divadla Paľa Bielika v Tatranskej Lomnici a v 93 roku ma oslovil Vlado Benko a prišiel som do Divadla Commedia v Poprade. Dodnes hrávam predstavenia,“ hovorí Vlado Vaľko. Robil aj dramatizácie a s deťmi pripravil Perinbabu podľa Feldeka či Exupéryho Malého princa. V súčasnosti učí stredoškolákov v Hornom Smokovci telesnú výchovu a umenie a kultúru. Pri vstupe do triedy zaznieva tradičná požiadavka – zarecitujte nám.

Vladislav Vaľko sa na SOŠ hotelovej v Hornom Smkovci venuje športu aj kultúre. Snímka: jat

Vladislav Vaľko prezradil aj svoje ďalšie plány. Na vydanie čaká asi šesť titulov. Už 15 rokov má v šuflíku odloženú knihu Skloňovanie pádov. Je to próza s veselými zážitkami z jeho života. „Ale niektoré sú trošku pikantné, tak som si povedal, že pokiaľ učím, tak to radšej nevydám. Myslel som si, že budem už týždeň dôchodca, ale pridali nám dvesto dní, tak ešte musím potiahnuť. Tak keď dožijem, o rok alebo o dva ju vydám,“ uzatvára básnik Vaľko.

Jana TOMALOVÁ