Historický kalendár – 40. týždeň

6. októbra zomrel geodet a podnikateľ Fridrich Dávid Fuchs (31. 12. 1799 Levoča – 6. 10. 1874 Levoča). V rodnej Levoči ukončil základnú školu a vyštudoval strednú školu. Pokračoval v Debrecíne a na budapeštianskom Institutum geometricum absolvoval dvojročný kurz praktickej geometrie. Po dvojročnej predpísanej praxi a úspešných rigoróznych skúškach pracoval v rokoch 1821 až 1825 v rumunskom Arade a v Pankote. Roku 1826 sa vrátil do rodného kraja a pôsobil najprv ako súkromný zememerač. Roku 1827 založil v Ľubovnianskych kúpeľoch 23-hektárový lesopark. V tom istom čase prevzal správu hrabušických železiarní. V roku 1834 prevzal vedenie novoľubovnianskeho veľkostatku. Na jeho území, v obci Jakubany, založil roku 1838 železiareň. V roku 1847 sa natrvalo vrátil do Levoče, a nemalou mierou prispel k ozdraveniu mestských lesov a k výsadbe líp pri cestách, smerujúcich k mestu. V Levočskej doline si vybudoval vlastnú železiareň. V tomto období sa začal zaujímať o Vysoké Tatry. V roku 1863 vydal sprievodcu po Vysokých Tatrách, na tatranskej mape pracoval do roku 1866. Vyzýval na ochranu kamzíkov a svišťov, publikoval články o meteorologických zaujímavostiach a tatranských lesoch. Najväčšie zásluhy mal ako lesnícky odborník.

6. októbra zomrela astronómka Ľudmila Pajdušáková (29. 6. 1916 Radošovce – 6. 10. 1979 Štrbské Pleso – Vyšné Hágy). Študovala na reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, v rokoch 1935 až 1936 vyštudovala súkromne učiteľský ústav. Popri zamestnaní vyštudovala v roku 1950 astronómiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1936 až 1944 bola učiteľkou vo Vinosadoch, Slepčanoch, Štiavniku, Brovništi a Trenčianskej Teplej. Od roku 1944 pôsobila ako pracovníčkou Štátneho observatória na Skalnatom Plese, v roku 1953 pracovala v Astronomickom ústave SAV a v rokoch 1958 až 1979 bola riaditeľkou ústavu. Mimoriadne úspechy dosiahla objavom piatich komét. Ťažiskom jej vedeckej práce bola solárna astronómia s osobitným zreteľom na prejavy aktivity v slnečnej fotosfére a korón. Zúčastnila sa na príprave náročných projektov výskumu slnečnej koróny a na príprave experimentov a prístrojov pre umelé družice programu Interkozmos. Uverejnila vyše sto príspevkov v dennej tlači a časopisoch o astronómii a prírodných vied.

7. októbra sa narodil architekt a staviteľ Milan Michal Harminc (7. 10. 1869 Kulpín, Srbsko – 5. 7. 1964 Bratislava). V rokoch 1881 a 1882 študoval na nemeckej škole v Bulkese, následne v Novom Sade. V roku 1908 zložil staviteľskú skúšku. V rokoch 1886 až 1890 bol zamestnancom firmy Neuschloss, v rokoch 1893 a 1894 sa stal kresličom a projektantom u Jána N. Bobulu, v rokoch 1894 až 1897 u architekta A. Schikedanza. V rokoch 1897 až 1915 bol majiteľom projekčnej a staviteľskej kancelárie v Budapešti, od roku 1915 pôsobil v Liptovskom Mikuláši a v rokoch 1922 až 1951 bol architektom v Bratislave. Harminc vytvoril aj veľký projekt klimatického sanatória v Novom Smokovci. Príklon k modernej architektúre sa odrazil v mnohých ďalších stavbách, ktoré projektoval. Bola to napríklad budova sanatória Palace v Novom Smokovci. Podľa návrhu projektu Harminca bola postavená budova vojenského tuberkulózneho sanatória v Novej Polianke, nadväzujúca na tatranské sanatória s priebežnými loggiami. Bol autorom takmer 300 projektov, ktoré dokumentujú premeny architektúry konca 19. a prvej polovice 20. storočia.

7. októbra sa narodil básnik, učiteľ, publicista a redaktor Pavol Hudák (7. 10. 1959 Vyšný Žipov – 18. 1. 2011 Poprad). Študoval na gymnáziu vo Vranove nad Topľou, následne absolvoval Pedagogickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. V Poprade začal pôsobiť od roku 1981. Tu začal pracovať ako učiteľ na Základnej škole Dostojevského. V rokoch 1992 až 1995 bol redaktorom v Podtatranských novinách a v Tatranskom dvojtýždenníku. V rokoch 1995 až 2005 pracoval v denníku Nový Čas, a potom v ďalších periodikách. Viaceré jeho básne boli preložené do francúzštiny. Stal sa autorom scenárov rozhlasových pásiem odvysielaných Slovenským rozhlasom. Prispieval do kultúrnych časopisov. Napísal niekoľko básnických zbierok: Broskyňový súmrak, 1992; Silvester 1999, 1994; Zatmenie slnka, 1998; Stretnutie voľných pádov, 1998; Povraz v dome obesenca, 2003. Pavol Hudák získal niekoľko cien za literárnu tvorbu: Cena Ivana Kraska, 1993; Cena Janka Kráľa, 1993 [za Broskyňový súmrak]; Cena VÚB, 1995 [za Silvester 1999]. Bol členom Obce spisovateľov Slovenska, 2002 a Pen klubu, 2003.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.