- Podtatranské noviny - http://www.podtatranske-noviny.sk -

Historický kalendár – 43. týždeň

25. októbra zomrel kňaz, publicista a politik Štefan Mnoheľ (30. 7. 1876 Novoť – 25. 10. 1944 Poprad). Po gymnaziálnych štúdiách v Trstenej a teologických v Spišskej Kapitule pôsobil ako kaplán vo viacerých farnostiach (Zubrohlava, Fridman, Švábovce, Kluknava, Podvlk a Hybe). Bol pri založení časopisu Svätá rodina (1908) a stal sa pravidelným prispievateľom. V roku 1916 spolu s A. Hlinkom, J. Vojtaššákom a Dr. Kmeťkom založili kníhtlačiarsky spolok LEV so sídlom v Ružomberku, kde tlačili knihy náboženského charakteru (v slovenskom jazyku) a neskôr politické noviny Slovák. Do roku 1917 pôsobil ako farár. Postupne v Lendaku, Zubrohlave, Zakamennom a v Oravskej Lesnej, kde postavil kostol. Napísal životopis Žofie Bosniakovej. Redigoval tiež Ľudovú katolícku knižnicu, krátko viedol aj Slovenský denník. V roku 1920 bol menovaný za farára v Poprade. Tu sa zapájal do kultúrno-spoločenského diania. Spoluzakladal miestny spolok Matice slovenskej, istý čas bol starostom mesta. Jeho zásluhou bola postavená dvojposchodová budova rímskokatolíckej ľudovej školy a chrám Sedembolestnej Panny Márie, dnes konkatedrála. V auguste 1944 bol lúpežne prepadnutý na fare a bol postrelený. Podľahol na následky zranení.

26. októbra sa narodil podnikateľ Viktor Emil Scholtz (26. 10. 1874 Matejovce – 15. 5. 1941 Matejovce). Študoval na budapeštianskej vyššej priemyselnej škole a v Lipsku absolvoval vysokú obchodnú školu. Do firmy C. A. Scholtz nastúpil v roku 1900 ako obchodný vedúci. Počas jeho pôsobenia dosiahla firma najväčší rozmach. V roku 1908 mala až 800 zamestnancov. Pred a počas prvej svetovej vojny vyrábala firma pre armádu, napr. menážne misky, poľné fľaše, prilby. Scholtz sa veľmi aktívne zapájal do obecného života. Od roku 1921 pravdepodobne až do smrti bol miestopredsedom Spolku Československého Červeného kríža a od roku 1936 bol predsedom Dobrovoľného hasičského spolku v Matejovciach.

28. októbra zomrel pedagóg a organizátor turistiky v Tatrách Bartolomej Baradlai (27. 6. 1883 Rožňava – 28. 10. 1914 Jasienica Zamkowa, Poľsko). Vyštudoval chémiu a prírodopis na budapeštianskej univerzite. Od roku 1905 pôsobil ako profesor na kežmarskom gymnáziu a vyššej obchodnej škole. Prispieval do prírodovedných časopisov a pracoval organizačne v Uhorskom karpatskom spolku. Hoci žil v Kežmarku, aktívne spolupracoval s bývalým Karpatským múzeom v Poprade a v roku 1913 ho poverili spravovaním jeho botanických zbierok. Medzi jeho zverencami, ktorých pravidelne vodil do Vysokých Tatier, boli aj popradskí žiaci kežmarských škôl. Spolu značkovali a upravovali turistické chodníky a získavali prírodovedné exponáty pre múzeum. Baradlai bol jednou z prvých obetí prvej svetovej vojny.

Pred 725 rokmi sa v písomných záznamoch prvýkrát objavila obec Jurské. Založili ju šľachtici z rodu Gorgey (Hrhovský). Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine z roku 1294 pod názvom Sanctus Georgius. Názov obce svedčí o tom, že už v tomto čase existoval v obci aj ranogotický kostol, ktorý bol zasvätený sv. Jurajovi. Neskôr obec vystupuje pod názvami „Sentimentu“ (1329); „Sentgyrgh“ (1345); „Zenthgerge“ (1408) a „Zenthgyorgy“ (1598). Súčasný názov obce je oficiálne zavedený od roku 1920. Obec Jurské patrila k stredne veľkým na Spiši. Napríklad v roku 1598 tu daňoví konskriptori evidovali 23 domov. V roku 1700 tu žilo 119 obyvateľov nemeckého a rusínskeho etnika. V roku 1787 tu bolo už 53 domov a 345 ľudí a v roku 1828 tu bolo 581 duší. Obyvatelia Jurského sa živili v minulosti predovšetkým poľnohospodárstvom, ale tiež prácou v lese a pastierstvom. Privyrábali si aj výrobou plátna, ľanového a konopného oleja. Jurské bolo aj je fíliou rímskokatolickej fary v Holumnici.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.