Spišský hrad vydal spod zeme ďalšie tajomstvá

Hradné bralo si ľudia pretvárali skôr, ako tu postavili prvé kamenné hradby.

Spišský hrad. Snímka: rov

Už druhú sezónu pôsobia na Spišskom hrade archeológovia. Ich aktivity súvisia s rekonštrukčnými prácami na Kapitánskom dome, ale aj pri budovaní nových inžinierskych sietí na hornom hrade. Práce sa začali už v septembri minulého roku.

Našli sa aj mince

„Našli sme zaniknuté architektúry, ale aj veľké množstvo hnuteľných nálezov – keramika, železné a bronzové predmety či mince,“ informovala archeologička Múzea v Kežmarku Marta Kučerová. Väčšina z viac ako 50 kusov mincí pochádza prevažne zo 16. až 18. storočia. Ojedinele sa našli aj stredovéké mince. Unikátom je jedna strieborná minca z obdobia púchovskej kultúry z prelomu letopočtov, ktorá sa našla na hornom hrade. Táto minca sa našla priamo v objekte z toho obdobia.

Kapitánsky dom má v budúcnosti slúžiť nielen ako zázemie pre zamestnancov múzea, ale aj ako zázemie pre budúcu obnovu horného hradu. Na strednom nádvorí našli archeológovia zvyšky oporného múru. Tu sa našlo aj nárožie prístavby k hradbe a tiež jama na pálenie vápna. „Ide o zvyšky zástavieb, ktoré neboli známe. O hrade sa pritom hovorí, že už bol dostatočne preskúmaný. Tu sa zachovali aj vrstvy z obdobia pred vznikom Spišského hradu,“ uviedla Kučerová.

Na odvodnenie použijú 700 rokov starý odtok

V románskom predhradí v predstihovej sonde našli archeológovia najstaršiu zachovanú pochôdzku, ktorá zrejme súvisí s obdobím ešte pred postavením hradu. „Vyzerá to tak, že celý povrch hradného kopca bol upravovaný už v praveku, ale aj pred samotnou mohutnejšou hradnou zástavbou. O tom, že ide o násypy, svedčí aj skutočnosť, že navrchu sme našli najstaršie – púchovské – nálezy a až naspodku sa našli najstaršie stredoveké nálezy,“ vysvetlila Kučerová. Tu sa našiel aj najstarší zachovaný odtokový otvor na hrade, ktorým sa odvádzala voda z hradného areálu. Ten istý otvor sa na rovnaký účel využije aj teraz, po asi 700 rokoch, pri odvodňovacích prácach na hrade.

To, že sa na hrade našli nové veci podľa Kučerovej súvisí aj s tým, že sa tu nikdy nevykonával systematický plošný archeologický výskum celého areálu. „Je tu veľa nepreskúmaných plôch, lebo boli skúmané vo vzťahu k architektúre, takže sa nešlo pod ich základy,“ doplnila Kučerová. Podobne je tomu aj teraz, keď sa robí výskum len v častiach, kde sú stavebné zásahy.

Na obnovu čaká aj románsky palác. Snímka: rov

Našli aj dvetisíc rokov starý objekt

Na hornom hrade v priestore Kapitánskeho domu sa podarilo objaviť pôvodnú úpravu povrchu. „Zistili sme, že pri základovej úrovni hradieb sa nachádzala mohutná udupaná maltová vrstva, ktorá tvorila pochôdzku, po ktorej sa chodilo v čase výstavby hradu. Pod touto vrstvou sme našli ešte praveké vrstvy a nálezy. Pri Kapitánskom dome sa dve úrovne dlažieb zbiehajú do jednej. Staršia úroveň pochádza zo stredoveku. Už v 15. storočí bola na mnohých miestach odhalená skala – bralo, po ktorom sa chodilo a ostatné miesta boli dopĺňané kamienkovou dlažbou. To, čo vidíme a po čom dnes chodíme, pochádza zo 17. storočia. „Až s podivom hodnotíme, akú námahu si dali majitelia hradu, ktorí totálne zmenili úroveň a vzhľad nádvoria, preto, aby si úplne iným spôsobom upravili svoj životný priestor,“ uviedla Kučerová.

Počas prác sa podarilo nájsť aj jeden praveký objekt z obdobia ľudí púchovskej kultúry. „Podarilo sa nám objaviť nárožie jednej takejto stavby. To, čo už pred nami naši predchodcovia písomne zdokumentovali, nám sa podarilo odkryť a potvrdili sme takto ich nález,“ uviedla Kučerová. Pred Kapitánskym domom archeológovia zdokumentovali zachované koľaje od vozov, ktoré viedli od renesančnej brány v kamennom podloží pokračujúcej ďalej dlažbe. Potvrdilo sa tak, že brána skutočne slúžila svojmu účelu, keďže v minulosti sa objavili názory, že táto brána slúžila len na okrasu. Podľa Kučerovej práve v 17. storočí bola k tejto bráne vybudovaná veľká rampa zo zemného násypu.

Na Spišskom hrade obnovujú Kapitánsky dom. Snímka: rov

Prezentované budú len hnuteľné nálezy

Najnovšie archeologické nálezy zásadným spôsobom nemenia podľa Kučerovej pohľad na stavebný vývoj Spišského hradu. Celý priestor hradného kopca sa podľa Kučerovej zásadne zmenil do 14. storočia zemnými násypmi, následne sa výrazne zmenil až v 17. storočí. Na hrade sa v minulosti našli predmety aj z obdobia 5000 rokov pred Kr. „Vieme, kedy tu ľudia žili, ale keďže tu boli robené veľké zemné úpravy, už nezistíme, kde presne žili. Čo nás teší, je obrovské množstvo materiálnej kultúry – keramika, mince, fajky. Našli sa tiež zvyšky zhoreného objektu, vrátane zhorenej hliny. Na tomto mieste našli vyše 30 centimetrov veľký gotický kľúč zo 14. storočia. Všetky tieto objavy budú zdokumentované, avšak nebudú v budúcnosti prezentované verejnosti.

Všetky archeologické práce sa robia v súvislosti s prvou etapou obnovy románskeho paláca a západných palácov, ktorých súčasťou je okrem obnovy Kapitánskeho domu aj vybudovanie odvodnenia, kanalizácie, vodovodu a prívodu elektrickej energie. Tieto práce budú stáť vyše 627-tisíc eur. Sanácia hradného brala ďalších takmer stotisíc eur. Tieto práce by mali byť ukončené v budúcom roku.

Rastislav OVŠONKA