Advent bol prípravou na Vianoce i obdobím hľadania ženíchov

Už najbližšiu nedeľu sa na adventnom venci rozsvieti prvá svieca.

Snímka: mesto Poprad

Najkrajšie sviatky v roku, Vianoce, sa nezadržateľne blížia. Dôkazom toho je aj začiatok adventného obdobia. Viac o advente a tradíciách, ktoré sa s ním spájajú, a tiež o prelínaní kresťanských a pohanských zvykov, prezradila etnografka Múzea v Kežmarku Marta Kučerová.

Ľudia očakávali narodenie Krista i pokoj po práci

Dejiny adventu siahajú už do štvrtého storočia, keď sa toto obdobie prípravy na slávenie narodenie Pána dostalo z kresťanského východu do Západnej Európy. Slovo advent, v latinčine adventus, znamená príchod. Pôvodne pochádza toto slovo z gréckeho epifaneia – zjavenie a označovalo príchod božstva do chrámu alebo návštevu kráľa. V rímskej liturgii trval pôvodne dva až šesť týždňov. Zmenil to až pápež Gregor Veľký, ktorý stanovil adventné obdobie na štyri týždne. V pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi majú dodnes šesťtýždňové prípravné obdobie, ktoré si zachovalo charakter pôstu. V rímskokatolíckej cirkvi je advent prvou časťou liturgického roka. Vyznačuje sa dvojakým očakávaním, na narodenie Ježiša Krista a na jeho druhý príchod. Začína sa prvou adventnou nedeľou a končí sa po západe slnka na Štedrý večer. Advent v západnej tradícii bol podľa etnografky Marty Kučerovej obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo obdobiu po ukončení poľnohospodárskych prác s nástupom kratších dní a dlhších večerov. Naši predkovia sa tak mohli venovať viac spoločenskému životu ako pracovným povinnostiam.

Kresťanská tradícia zmiešaná s pohanskými zvykmi

Adventné obdobie malo špecifický význam aj v tradičnom roľníckom prostredí a v ľudovej kultúre Slovenska. Do prijatia kresťanstva slávili predkovia v čase Vianoc sviatky zimného slnovratu. „V tomto období sa dni skracovali, tma prevládala nad svetlom, noc nad dňom. V predstavách ľudí akoby sily temna získavali prevahu nad dobrom, človek bol viac ohrozený pôsobením zlých síl a bolo potrebné sa voči nim brániť. Na to slúžili rôzne ochranné predmety, magické znaky a úkony často realizované v maskách,“ priblížila dávne zvyky etnografka Kučerová.

Ľudia si v minulosti chránili svoje obydlia pred zlými silami. Snímka: rov

Vo štvrtom storočí ustanovila cirkev za deň Narodenia Pána 25. december, čím oslavy slnovratu spojila s kresťanským sviatkom narodenia Krista. Keď sa tieto dva sviatky oddelili, pohanské zvyky a mnohé obyčaje sa opakovali na Vianoce i Nový rok. Svoju rolu zohrali aj dni zimného obdobia, ktoré naši predkovia nazývali aj „stridžie dni“, počas ktorých predpokladali zvýšenú aktivitu nepriaznivých síl. Rátali k nim Katarínu, Ondreja, Barboru, Mikuláša, Luciu a Tomáša. A práve v týchto dňoch sa spájala kresťanská tradícia so staršími zvykmi a rituálmi, napriek tomu, že všetky tieto dni pripadajú na deň kresťanských svätcov. Podľa Kučerovej predkovia počas uvedených dní rátali s väčšou aktivitou zlých bytostí – stríg a chceli zamedziť ich prístupu do obydlia, na čo využívali rôzne magické rastliny, znaky, masky, dokonca i hluk.

Dievčatá si hľadali ženícha. Pomáhali si poverami

Typické boli stretnutia mládeže na „večarkach v kúdeľných izbách“. Dievčatá i ženy v nich po večeroch priadli, okrem sobôt a nedieľ. Tieto priadky mali zábavný a spoločenský význam, mládenci a dievčence sa tu totiž bližšie spoznávali. Dievčatá museli na priadky chodiť načas, pokiaľ dievča meškalo, alebo neprišlo, tak mohlo byť potrestané. „Napríklad v Štrbe išli kamarátky potom za ňou domov, či nemá ,maličkô‘. Domáci ich ponúkli nejakou drobnosťou. Ony samy, keďže išli akoby k šestonedieľke, priniesli tortu zo snehu, vyzdobenú uhlíkmi a fľašu vody,“ ozrejmila Kučerová. Ľudia sa v minulosti pridržiavali mnohých povier. Mladé devy vykonávali rôzne úkony, aby si našli toho správneho muža. Napríklad na sv. Katarínu alebo na podvečer sviatku sv. Ondreja dievčatá varili halušky alebo pirohy, do cesta vmiesili lístky s menami chlapcov a do ktorého lístku potom zahryzli, tak ten mládenec mal byť ich budúcim manželom. Zaujímavé je i to, ako mal ich potencionálny ženích vyzerať. „Dievčatá vyšli na dvor a rátali latky na plote od desať smerom dole, výška laty dávala tušiť vzrast manžela. Tvar a zachovalosť laty prezrádzali jeho podobu. V Sp. Bystrom rátali laty v plote na sv. Mikuláša. Ak mal desiaty kôl kôru, muž mal byť bohatý, ak nie, tak chudobný,“ povedala Kučerová. V podvečer sviatku sv. Mikuláša chodievali dievčatá triasť ploty okolo domu slobodného mládenca. Potom načúvali, z ktorej strany zabreše pes, z tej strany potom očakávali svojho nastávajúceho. Zvyky sa dodržiavali aj na sviatok sv. Lucie. „Najúsmevnejšie bolo asi preobliekanie dievčat za Lucky. Celá postava musela byť v bielom, obliekali si mužské spodné nohavice, cez tvár mali riečicu, aby ju nemohli spoznať, na hlavu jej dali vysokú baranicu a celú ju zabalili bielou plachtou. Dobré deti obdarovala orieškami a cukríkmi, zlým pohrozila metlou a dala zemiak,“ uzavrela niekdajšie zvyky počas adventného obdobia Marta Kučerová.

Veronika MICHALČÍKOVÁ