Glevaňák, Kundľa, Kantorek i Reľovský v daždi porazili Kežmarok

Známe tváre v drese Košíc zavítali v sobotu do Spišskej Belej.

Miroslav Burdíček sa podujal trénovať mladučký kežmarský celok. (Snímka: mik)

Jesenná časť Slovenskej hokejbalovej extraligy sa chýli ku koncu a uplynulý víkend sa už sezóna preklopila do druhej polovice. MŠK Kežmarok v lete vyriešil existenčné problémy, hráva v Spišskej Belej s mladým neskúseným kádrom bez očakávania veľkých výsledkov. V septembri odštartovali súťaž aj bez trénera, keď mužstvo viedol štatutár klubu Valentín Kopčík, ktorý potom oslovil kormidelníka mládežníckych tímov MŠK Slavoj Spišská Belá i reprezentácie Slovenska do 16 rokov Miroslava Burdíčka: „Roky pracujem s mládežou a pri tejto ponuke som nemal čo stratiť. Vedel som, do čoho idem. Mladí chlapci majú možnosť vyhrať sa medzi seniormi a nadobudnúť skúsenosti. Po príchode som oslovil chlapcov, ktorí odišli do Košíc, či by to nechceli zmeniť, ale povedali, že momentálne nie, a preto pracujem s tým, čo máme v Kežmarku alebo v Spišskej Belej. Vekový priemer mužstva nedosahuje ani 20 rokov a ťažko povedať, či získame vôbec nejaké body, aj keby sme si to veľmi priali. Ambícia je teda výchova hráčov do ďalších rokov.“

Denis Kudľa je košickým kapitánom. (Snímka: mik)

Domáci na druhej strane

Upršaná sobota priviedla do Spišskej Belej HBC Košice, za ktorých nastúpili bývalí hokejbalisti Kežmarku ako brankár Milan Glevaňák, Denis Kundľa, Boris Kantorek, Dávid Reľovský, a to im ešte chýbal Miloš Godalla. „Mali sme s manažérom Kežmarku nejaké nezhody. Keď sme mu oznámili, že odchádzame do Košíc, snažil sa nás presvedčiť, aby sme ostali, ale my sme už boli rozhodnutí. Teraz sme si podali ruky, všetko je v pohode a sme naďalej kamaráti. Nevylučujem, že sa sem vrátime, ale sezónu určite dohráme v Košiciach, kde pomýšľame na play-off,“ ozrejmil kapitán HBC Denis Kundľa a doplnil ho bývalý brankár i prezident kežmarského klubu Milan Glevaňák: „Ja som sa počas sezóny vrátil z Francúzska a mal som viacero ponúk. Zvolil som si Košice, kde pôsobia ďalší štyria chlapci z Kežmarku, poznám trénera Longauera a korektne sme sa dohodli, že pomôžem tomuto mladému tímu. Bol som sa pozrieť aj na zápase Kežmarku s Pruským, mal som debatu aj s manažérom Kežmarku, ktorý sa však predtým neozval a asi čakal, že sa ozvem ja. Teraz by som sa však zrejme domov aj tak nevrátil, ale budúcnosť nechávam otvorenú. Chcem hrať čo najvyššie a mužstvo Kežmarku len zbiera skúsenosti. Tréner Burdíček to pozdvihol aspoň počtom chlapcov, ktorí ak budú makať, môžu byť o tri roky znova na vrchole. Pre mňa aj pre bývalých hráčov je smutné, ako to tu dopadlo, pretože potenciál na zlato tu po bronze i striebre bol, ale tak skoro tu nebude a nám ostanú len krásne spomienky.“

Milan Glevaňák stále používa masku s kežmarským motívom. (Snímka: mik)

Prvý bod nebol ďaleko

Počas celého stretnutia to bol predovšetkým boj s množstvom vody na celej ploche ihriska. Góly padli len v prvej tretine a skóre otvorili domáci zásluhou trénerovho syna Kristiána Burdíčka: „Brankár si myslel, že prihrám na druhú stranu, šmykol sa a ja som to dal na ľavý vinkel. My sa stále snažíme, trénujeme a napriek nelichotivým výsledkom dúfame, že to bude lepšie.“ V závere úvodnej pätnásťminútovky však Košičania stav otočili, keď sa najskôr presadil Richard Čirč a o 20 sekúnd neskôr zásluhou asistencie Dávida Reľovského aj Jakub Študenc. Kežmarskí mladíci cítili šancu na premiérový bod v sezóne a bojovali až do konca. V absolútnom závere mali aj výbornú možnosť na vyrovnanie, keď to v presilovke a v power-play skúšali šiesti proti štyrom, ale nepotrestali ani ďalšie vylúčenie a Košičanom podľahli 1:2.

Domácu bránu hájil iba 17-ročný Tomáš Noga. (Snímka: mik)

„Povrch bol veľmi ťažký. Škoda, že mesto Spišská Belá nesplnilo prísľub a nezastrešilo hokejbalové ihrisko. Hracia plocha v daždivom počasí nespĺňala podmienky a hralo sa na hrane regulárnosti. Pri prvom inkasovanom góle boli individuálne chyby. Chlapci si nepokryli hráčov a pri druhom bol v strede ihriska zákrok na Kopkáša a po jeho páde sme sa nestihli vrátiť, ale také veci sa stávajú. Na konci rozhodli skúsenosti, ktoré majú domáci menšie. V prvej tretine sme napriek tomu boli lepším mužstvom a za našu bojovnosť sme si zaslúžili minimálne remízu, ak nie aj víťazstvo. Hádam sa nám to niekedy podarí. Najdôležitejší je však dobrý tréningový cyklus a ešte niekoľko ťažkých zápasov,“ zhodnotil stretnutie Miroslav Burdíček.

Michal KLEIN