Historický kalendár – 45. týždeň

5. novembra zomrel chovateľ a tréner koní, organizátor jazdeckého športu a poľnohospodársky inžinier Žigmund Bornemisza (8. 8. 1913 Košice – 5. 11. 1994 Kežmarok). V roku 1930 maturoval na jezuitskom gymnáziu v Päťkostolí a ukončil poľnohospodársku akadémiu v Debrecíne. Po druhej svetovej vojne hospodáril na matkinom majetku v Pečovskej Novej Vsi, potom v rôznych zadeleniach na viacerých štátnych majetkoch, naposledy v Toporci. Žil v Poprade. Venoval sa hlavne chovu koní a organizovaniu jazdeckého športu, čím sa stal legendou nielen na Slovensku, ale aj v Čechách a v Maďarsku. Od roku 1995 sa na jeho počesť koná v Tatranskej Lomnici Memoriál Ing. Žigmunda Bornemiszu, preteky v jazdeckých disciplínach.

7. novembra zomrel lekár a chemik Michal Pfeiffer (19. 10. 1721 Kežmarok – 7. 11. 1809 Kežmarok). Študoval v Kežmarku a Debrecíne, prírodné vedy a medicínu v Jene a Halle. Stal sa mestským lekárom v Kežmarku a lekárom spišských kláštorov. V roku 1776 sa zriekol funkcie mestského lekára a venoval sa len chémii. Pfeiffer mal v Kežmarku pod dnešnou železničnou nákladnou stanicou chemické laboratórium a záhradku, kde pestoval boryt – farbovník obyčajný. Vynašiel v chemickom spracovaní borytu náhradnú výrobu indiga. Chemici viedenskej univerzity si overili Pfeifferove pokusy a potvrdili ich správnosť, ale k výrobe náhradky za indigo vo väčšej miere nedošlo. Pred smrťou chcel zanechať Pfeiffer tajomstvo výroby náhradky indiga kežmarskému lekárnikovi Jozefovi Schwartzovi, ale keďže náhle umrel aj ten, tajomstvo výroby ostalo nerozlúštené.

10. novembra sa narodil mních, prekladateľ, jazykovedec a historik Štefan Romuald Hadbavný (10. 11. 1714 Jánovce (Machalovce) – 30. 8. 1780 Červený Kláštor). Teologické vzdelanie nadobudol na tzv. professoriu v Nitre. Asi desať rokov žil v zoborskom kláštore. Roku 1744 sa Hadbavný stal členom konventu v Červenom Kláštore. Medzi rokmi 1745 až 1761 vykonával funkciu pomocného archivára, správcu hospica, dozorcu nad kláštornou disciplínou, hospodárskeho správcu konventu, prvého kostolníka, duchovného poradcu či zapisovateľa konventuálnej kapituly. V roku 1761 bol za trest preložený do Lanseru. Do Červeného Kláštora sa vrátil v roku 1763. Do dejín slovenskej kultúry sa dostal aj ako autor latinsko-slovenského slovníka Syllabus dictionarii latino-slavonius, Stručného návodu k slovenskej gramatike a ako prvý prekladateľ Písma svätého do slovenčiny v polovici 18. storočia. Tieto práce však zostali v rukopise. Bol aj prekladateľom náboženskej poézie a historikom. Ako historik bol priekopníkom slovenského pramenného dejepisectva, ako jazykovedec predchodcom A. Bernoláka. Pramene k dejinám Červeného Kláštora mu vydal K. Wagner v diele Annalecta Scepusii sacri ete profani 3.

11. novembra sa narodil lekár Martin Michal (11. 11. 1934 Žilina – 8. 4. 2003 Poprad). Základnú a strednú školu absolvoval v Žiline, kde maturoval v roku 1953. V štúdiu pokračoval na lekárskej fakulte v Košiciach. Po promócii v roku 1959 nastúpil ako sekundárny lekár do sanatória v Novom Smokovci, odkiaľ po polročnej praxi prestúpil do nemocnice v Spišskej Sobote. Po krátkodobom pôsobení na internom oddelení nemocnice a na obvode začal účinkovať ako atestovaný chirurg. Po otvorení novej nemocnice v roku 1975 prevzal ako primár pracovisko centrálneho príjmu. V lete 1989 podal na patentový úrad prácu pod názvom Extenčné zariadenie pre repozíciu zlomenín a luxácií. Patentový úrad priznal práci charakter patentu.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.