Historický kalendár – 48. týždeň

26. novembra zomrel zakladateľ teoretickej fyziky elementárnych častíc na Slovensku a vysokoškolský profesor Milan Petráš (26. 4. 1930 Veľká Franková – 26. 11. 1999 Bratislava). V rokoch 1940 až 1948 študoval na Štátnom gymnáziu v Kežmarku. Štúdium fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského ukončil v roku 1952. Po skončení štúdií sa stal ašpirantom v Prahe u profesora Václava Votrubu. Od roku 1955 pôsobil na Katedre fyziky Prírodovedeckej fakulty a od roku 1980 na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1975 až 1990 bol vedúcim Katedry teoretickej fyziky a neskôr bol prodekanom Prírodovedeckej fakulty UK. V roku 1980 sa stal vysokoškolským profesorom teoretickej fyziky. V rokoch 1967 až 1977 pracoval ako riaditeľ Laboratória experimentálnej a teoretickej fyziky. Vo svojej práci sa zameriaval na fundamentálne problémy.

27. novembra sa narodil historik, iniciátor založenia profesionálnej horskej služby, muzeológ, spisovateľ a regionalista Ivan Bohuš, st. (27. 11. 1924 Dechtáre – 11. 7. 2018 Tatranská Lomnica). Po vážnom úraze, ktorý utrpel počas zimnej túry v Slavkovskej doline, sa už nemohol športu aktívne venovať. Začal sa venovať publikačnej činnosti, bádaniu v archívoch a propagácii Vysokých Tatier. Zúročil svoje znalosti poľského, maďarského, nemeckého, latinského a francúzskeho jazyka. Do roku 1984 bol vo funkcii vedúceho pracovníka Výskumnej stanice a múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, ktorého bol zakladateľom a prvým riaditeľom. Ako organizátor dobrovoľnej záchrannej služby neskôr inicioval založenie profesionálnej Tatranskej horskej služby. Uverejnili mu vyše 2 300 prác v slovenskej, českej a poľskej periodickej a odbornej tlači. S vyše 600 publikovanými článkami v časopise Krásy Slovenska patrí dodnes medzi najviac uverejňovaných autorov v tomto periodiku. Ivan Bohuš st. spolupracoval pri tvorbe rozhlasových relácií, zostavil bibliografiu tatranskej literatúry, spoluautorsky sa podieľal na príprave turistických sprievodcov a zostavil textovú časť k niekoľkým fotografickým publikáciám o Vysokých Tatrách. Je autorom desiatok knižných publikácií, napríklad Potulky po Tatrách (1962), Na každom kroku kameň (1966, 2006, 2012), Krásy Tatier (1996), Tatranský kaleidoskop (1977), Osudy tatranských osád (1982), Tatry očami Buchholtzovcov (1988), Szontaghovci a Vysoké Tatry (1994), Od A do Z o názvoch Vysokých Tatier (1996), Osudy Štrbského Plesa (2002), Rozprávanie o názvoch a prvých výstupoch na tatranské vrcholy (2003), Od ohnísk a kolíb po tatranské osady (2004), Tatranské doliny v zrkadlení času (2005), Premeny tatranských osád (2008), Tatranské štíty a ľudia (2010). Na ďalších knihách sa podieľal ako spoluautor so synom Ivanom.

27. novembra sa narodil maliar a reštaurátor Andrej Kuc (27. 11. 1919 Lechnica – 18. 10. 1998 Spišská Nová Ves). Vyrástol v rodine rezbára a pozlacovača. Po skončení ľudovej školy sa vyučil remeslu maliar – natierač. Po vojne ako pyrotechnik nešťastne stúpil na nášľapnú mínu, následkom ťažkého poranenia mu museli amputovať obe nohy pod kolenami. V roku 1951 sa prihlásil na Vysokú školu výtvarných umení do Bratislavy na odbor reštaurovanie umeleckých pamiatok. Štúdium skončil v roku 1956 s titulom akademický maliar. Do konca života sa venoval reštaurovaniu nástenných malieb, olejomalieb a drevených plastík. Na Spiši pracoval napr. v Červenom Kláštore, Lechnici, Levoči, Novej Ľubovni, Poprade, Reľove, Spišskej Novej Vsi, Spišskej Starej Vsi, Spišskom Hrhove, Tvarožnej, Žehre atď. Pracoval aj pri generálnej oprave hradu v Kežmarku.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.