Kežmarskí profesori majú konečne pamätné miesto

Archeológ Ladislav Kiefer prišiel s myšlienkou miesta In memoriam professorum lycei Kesmarkiensis už v 50. rokoch.

K odhaleniu pamätného miesta dopomohli viacerí aktivisti. Snímka: Zdeněk Baliga

Minulý piatok, 25. októbra, sa v mestskej knižnici v Kežmarku opäť zišli milovníci dejín, ktorých zaujímajú významné osobnosti tohto historického mesta. Miestny aktivista Milan Choma s historičkou Eleonórou Baráthovou hovorili hlavne o profesoroch evanjelického lýcea, ktorých hroby zanikli či ostali zabudnuté na historickom cintoríne. Na stretnutí sa „prelúskali“ takmer 500-ročnou históriou evanjelického lýcea a následne gymnázia. Takmer každý profesor lýcea našiel miesto odpočinku na kežmarskom cintoríne, do dnešných čias  sa však zachovalo len málo hrobov.

S myšlienkou prišiel Ladislav Kiefer

„V priebehu svojho života zachraňoval známy kežmarský archeológ a historik Ladislav Kiefer pozostatky hrobov profesorov. V 50. rokoch ich uložil v stodole svojho priateľa pána Kredatusa  a po uvoľnení politických pomerov samostatne zriadil  pamätné miesto In memoriam professorum lycei Kesmarkiensis na stene hrobového miesta rodiny prof. Samuela Steinera,“ uviedol Milan Choma. Samuel Steiner (20. august 1809 Kežmarok – 2. júl 1887 Kežmarok) pochádzal z rodiny remeselníka. „Študoval teológiu a právo na kežmarskom lýceu, pokračoval v štúdiách na teologickej fakulte vo Viedni, v Nemecku na univerzite v Jene, kde chodil na prednášky z didaktiky, teológie, filozofie, ale aj prírodných vied. Po návrate do vlasti sa v roku 1838 stal farárom v Smolníku, odkiaľ ho v roku 1840 zavolalo kežmarské lýceum, kde pôsobil ako profesor teológie i prírodných vied a bol aj rektorom školy,“ uvádza Eleonóra Baráthová.

Zaspomínať na kežmarských profesorov si môžete na historickom cintoríne. Snímka: Zdeněk Baliga

Ladislav Kiefer umiestnil na stenu hrobového miesta profesora Steinera úlomky pamätných tabúľ zo zaniknutých hrobov významného profesora, spišsko-nemeckého básnika Eugena Bindera s rodinou, známeho Alexandra Zvarínyiho, Karola Votiského a Jána Marcseka.

Zaznela aj hymna Gaudeamus igitur

Pamätné miesto je výsledkom práce ďalších miestnych nadšencov. Vedúca oddelania územného plánovania a výstavby Eva Kelbelová zariadila ošetrenie steny tohto hrobového miesta. „Vďaka iniciatíve Štefana Kurica, pomoci Nory Baráthovej, Evy Kelbelovej, Loranta Kredatusa a Jozefa Joppu sa dobrovoľníckou aktivitou  zriadila trojjazyčná tabuľa hrobových miest významných osobností Kežmarku vo vstupnej časti historického cintorína,“ hovorí Milan Choma. S finančnou pomocou samosprávy sa podarilo v spolupráci s Verejnoprospešnými službami mesta Kežmarok pamätník dokončiť. Okrem spomínaných profesorov sú na pamätníku uvedené aj mená Daniela Mihálika, Jána Blahoslava Benediktiho a Štefana Kráľovanského. Pamätník v piatok odhaľovali dcéra Ladislava Kiefera Anna Pavličková, ďalej Milan Choma, Štefan Kuric, Lorant Kredatus, Ladislav Špalek, Zuzana Šlosárová a Ernest Chritz. Pietnu spomienku sprevádzali príhovory, kladenie siedmich vencov a študentská hymna Gaudeamus igitur.

Na prezentácii pred odhalením nadchol Milan Choma návštevníkov najmä fotografiami z ostatných 70 rokov. Do mestskej knižnice totiž zavítali aj bývalí učitelia a viacerí potomkovia učiteľov gymnázia, pedagogickej a cvičnej školy v Kežmarku. Štefan Kuric hovoril o hrobových miestach významných osobností Kežmarku.

Jana TOMALOVÁ