Na svadbu prišli princezné a princovia z celej Európy

V nedeľu si vo Vyšných Ružbachoch zaspomínali na kráľovskú svadbu. Taliansky princ a grófka zo Starej Ľubovne si sviatosť manželstva vyslúžili takmer pred sto rokmi práve vo vyšnoružbašskom rímskokatolíckom kostole. Unikátne historické tajomstvá zachytila v knihe Katarína Chapuis Šutorová.

Čepčenie nevesty na tradičnej ružbašskej svadbe. Snímka: vmi

Kráľovská svadba trvala dva dni

Manželský zväzok Reniera de Bourbona, princa Dvoch Sicílií a Karolíny Zamoyskej spečatil 12. septembra 1923 banskobystrický biskup Marián Blaha. Medzi pozvanými hosťami nechýbal ani biskup spišskej diecézy Ján Vojtaššák. Aristokratická svadba trvala dva dni. Začala sa 11. septembra predzmluvným bálom a na druhý deň sa už iba zabávalo. Veľkolepá svadobná hostina bola v dnes už nejestvujúcej reštaurácii pri travertínovom jazierku Kráter. Podávali sa tie najlepšie jedlá a nápoje. K trojchodovému menu si hostia upili z Tokaja, dezert sa nezaobišiel bez zmrzliny. Tá bola na vtedajšiu dobu naozajstným luxusom, pretože k dispozícií neboli chladiarenské stroje a zmrzlina sa vyrábala z ľadu vyrezaného z riek a dovezeného v zime. Taliansko-slovenskú svadbu si nenechalo ujsť ani 14 kráľovských princov a princezien z celej Európy. Zatancovať si prišlo aj 20 grófov. Kráľovská svadba bola ostro sledovaná aj v zahraničí, ženil sa totiž nadchádzajúci nasledovník potencionálneho dvojsícilského trónu.

Vstup na Ľubovniansky hrad mali zakázaný

Po sobáši sa novomanželia presťahovali do Poľska. Spoločný život začali v Podzamczu, kde sa nachádzalo rodové sídlo Karolíninho otca Andreja Zamoyskeho. Po roku od sobáša sa im narodila dcéra Carmen a neskôr aj syn Ferdinand. Po smrti otca Andreja sa kráľovský pár presťahoval na zámok Saint Sauveur vo francúzskom meste Roquebrune sur Argens. Tu prežila kráľovská rodina celý svoj život. Grófka Karolína Zamoyska nezabudla na svoje korene. Na Ľubovniansky hrad a panstvo vo Vyšných Ružbachoch prichádzali každé leto, až do začiatku druhej svetovej vojny, keď im bol vstup na toto územie zakázaný.

Osudové stretnutie s kráľovskou dcérou

Iniciátorkou spomienkovej slávnosti na kráľovský pár bola rodáčka z Vyšných Ružbách Katarína Chapuis Šutorová, ktorá žije vo Francúzsku s manželom a dvoma deťmi.  Tá sa osobne stretla s dcérou ružbašského kráľovského páru Carmen de Bourbon-Siciles. „Spoznala som ju náhodne, keď som si o nej prečítala článok v novinách. Nevedela som, že ešte žijú deti kráľovského páru. Zavolala som jej a od prekvapenia som nebola schopná sa s ňou normálne rozprávať. Preto som jej napísala list,“ priblížila svoj prvý kontakt s aristokratkou Katarína Chapuis Šutorová. Päť mesiacov si pravidelne telefonovali, až ju aristokratka Carmen prijala u seba doma. Dovolila jej nahliadnuť do súkromného rodinného archívu.

Kráľovský manželský pár. Snímka: archív Kataríny Chapuis Šutorovej

„Rozplakala som sa, lebo rozprávka, ktorú mi rozprával v detstve starý otec, sa stala zrazu realitou. Uvedomila som si, že držím v rukách najunikátnejšie materiály týkajúce sa hradu v Starej Ľubovni a Vyšných Ružbachoch. Nechcela som si to nechať len pre seba a povedala som si, že ich musím dostať späť na Slovensko,“ povedala rodená Vyšnoružbašanka. Podľa jej slov boli všetky stretnutia s kráľovskou dcérou Carmen fascinujúce, pretože pri každom jednom z nich sa priam dotýkala minulosti. „Pri odhalení akejkoľvek novej skutočnosti o miestnej histórii som bola, ako keď zavediete malé dieťa do hračkárstva plného hračiek, o ktorých sa mu nikdy ani nesnívalo. Uvedomila som si, čo tie skutočnosti znamenajú pre náš región a hlavne to, že ich budem môcť odovzdať ďalším generáciám,“ neskrývala nadšenie z odhaľovania zabudnutých príbehov Chapuis Šutorová. Kráľovská dcéra Carmen bola podľa nej fantastický človek a presne takou aristokratkou, akú si stále predstavovala. „Bola skromná, prívetivá, rozprávala plynule viacerými jazykmi a rodinnú históriu poznala dokonale,“ dodala Chapuis Šutorová.

Kráľovské spomienky zachytené v knihe

Nevyčísliteľné spomienky aristokratky Carmen de Bourbon-Siciles zachytila Katarína Chapuis Šutorová vo svojom knižnom debute Ružbašská kráľovská svadba. Keďže ani jeden získaný dokument nebol v slovenskom jazyku, výskum, preklady a samotné napísanie knihy trvalo autorke päť rokov. „Kniha je kompletným opisom významnej udalosti, ktorá v našich končinách nemala a pravdepodobne už nebude mať obdobu, a na ktorú sa úplne zabudlo,“ povedala autorka. Čitateľovi prináša významné dokumenty z rodinného archívu kráľovského páru, ktoré neboli doteraz sprístupnené širokej verejnosti. Autorka tieto vzácne dokumenty doplnila o chýbajúce fakty. Tie získala nielen v slovenských, ale i v zahraničných archívoch. Kniha je obohatená zbierkou svadobných fotografií od kežmarského fotografa Emila Moravtza, ktorý zvečnil svadbu kráľovského páru, svadobných hostí i miestnych obyvateľov. Vďaka nemu je zdokumentovaný aj typický ružbašský kroj.

Autorka knihy (vpravo) s potomkyňou z rodu Zamoyski. Snímka: vmi

Katarína Chapuis Šutorová uviedla svoju knihu o svadbe kráľovského páru na nedeľňajšej spomienkovej slávnosti v Bielom dome vo Vyšných Ružbachoch. Do svojho rodného kraja sa veľmi rada vracia, je s ním úzko spätá, aj napriek tomu, že už dvadsať rokov žije vo Francúzku. Snaží sa ho prezentovať aj na rôznych podujatiach na Slovensku i vo Francúzsku. Na spomienkovú slávnosť pozvala a pozvanie prijalo aj 24 členov rodiny Zamoyskej zo štyroch krajín – Poľska, Talianska, Belgicka a Anglicka. Súčasťou programu bolo aj otvorenie výstavy fotografií svadobných párov. Najstaršia snímka pochádza z roku 1938. „Zaujímavosťou je, že prvé páry sa dali zvečniť až 15 rokov po kráľovskej svadbe. Nebolo to bežnou záležitosťou,“ ozrejmila rodáčka z Vyšných Ružbách. Okrem starých fotografií boli vystavené aj akvarely ružbašských neviest z dielne Ústredia ľudovej umeleckej výroby.

   Veronika MICHALČÍKOVÁ