Vikartovce i Spišskú Starú Ves čaká na jar boj o záchranu

Seriál futbalových hodnotení začíname spodnou časťou V. ligy – podtatranskej VsFZ.

OFK VIKARTOVCE

Vikartovčania mali vydarený ročník 2018/19, v ktorom si zahrali finále Pohára PFZ a suverénne ovládli VI. OMV ligu PFZ, ale boli v rozpakoch. „Starší hráči mali záujem o postup, mladší nie, ale nakoniec sme prihlášku podali. Naopak, Slovenský pohár sme ani nezvažovali, pretože sme mali vyčerpávajúci rok. SFZ pre víťazov šiestych líg totiž usporiadal Prezidentský pohár a radšej sme sa prihlásili do tejto súťaže,“ ozrejmil predseda OFK Vikartovce Ján Bukovina. V Prezidentskom pohári zdolali po jedenástkach Ľubeľu, ale taktiež v rozstrele nestačili na Gelnicu. Za klub hrávajú výhradne odchovanci. „Doplnenie by nebolo na škodu. Chceli sme, ale vyhliadnutí futbalisti, ktorí by u nás boli rozdieloví, uprednostnili iné mužstvá. Neposilnili sme sa, ale skôr oslabili. Už vo finále Pohára PFZ sa nám zranil útočník Milan Jakubčák, ktorý dáva množstvo gólov, ale vie ich aj vypracovať. Niektorí chlapci zase odišli do zahraničia za prácou alebo už hrávajú v inom okrese. Prišli aj iné zranenia a museli sme teda pracovať prevažne s mladými futbalistami. Náš vekový priemer neprevyšoval 22 rokov. Boli sme v Kluknave či Olcnave, kde hrávajú takmer 50-roční, lebo mladých nemajú a privítali by ich. Naopak, my by sme potrebovali skúsenejších. Chýba tu generácia okolo 28 až 30 rokov,“ vysvetlil Bukovina a vyzdvihol kvarteto ťahúňov: „Minulý rok bol brankár Jožo Švagerko vyhlásený v Najlepšej jedenástke VI. OMV ligy PFZ, takže patrí k našim oporám. Veľkým prínosom bol aj náš odchovanec, ktorý to skúšal aj v doraste FK Poprad, 17-ročný Filip Kubus. Za dorastencov strelil 17 gólov a najlepším strelcom klubu je s deviatimi aj medzi dospelými. Medzi opory patrili aj Jakub Diabelko či Vlastimil Skokan.“

Nováčik zimuje posledný

„Jesenná časť nám nevyšla podľa predstáv, ale tímu po postupe chýbal entuziazmus. Pamätám si, keď sme pred možno 20 rokmi taktiež postúpili, ale vtedy tam bolo cítiť väčší zápal. Rozhodovanie, či vôbec do tejto súťaže pôjdeme, nám zobralo energiu. Počítali sme s tým, že to nebude ideálne, ale niečo predsa len uhráme. Boli tesné zápasy ako napríklad v Harichovciach, kde sme v 87. minúte viedli 1:2, ale podľahli sme im 3:2. Šance sme si vedeli vypracovať, ale už to nie je ako v okrese. Na obrat nestačí sila vôle. Tu z nich treba góly dávať, lebo až toľko sa ich nenaskytne. Ak sme ich nestrelili, tak súperi využili naše chyby v obrane a v závere nás takto potrestala Hranovnica, Levoča i Ľubica. Možno je to aj mladícka nerozvážnosť, ale určite nám chýbala aj kondička, a potom to vplýva aj na psychiku hráčov,“ hodnotil Ján Bukovina, ktorý je napriek poslednej 14. priečke rád aspoň za dva triumfy v Spišskej Starej Vsi a v Kluknave, ktoré taktiež na jar čakajú záchranárske práce. „Možnože takéto veci budú v konečnom účtovaní rozhodovať, no mrzí ma, že oba boli na ihriskách súperov a našim divákom sme nedopriali chuť víťazstva. Chlapci si však aspoň trochu začali veriť. Hádam ťahúni ostanú a možno sa aj posilníme. Urobíme všetko pre to, aby sme neskončili na poslednom mieste a zachránili sa. Ak by to aj nevyšlo, nerobili by sme z toho tragédiu, lebo vždy bude platiť, že hráme so svojimi chlapcami pre svojich ľudí, ktorých chodieva bežne aj 150 či 200, čo je na V. ligu veľmi dobré.“

OFK Vikartovce po neúspešnom finálovom zápase Pohára PFZ. (Snímka: mik)

TJ DUNAJEC SPIŠSKÁ STARÁ VES

O jedno víťazstvo viac má na konte Spišská Stará Ves, ktorá nastrieľala len 13 gólov, čo je suverénne najmenej v súťaži. „Keďže sme vedeli, že sa v jesennej časti budeme musieť zaobísť bez dvojice najlepších hráčov, pokúsili sme sa ich nahradiť. René Matiko odišiel pre pracovné povinnosti do zahraničia a Lukáš Bednarčík absentoval pre zranenie. Do tímu tak zo Spišských Hanušoviec pribudli Matúš Kozub s Tomášom Veselovským, ktorý sa však už v prípravnom stretnutí zranil a problémy s trieslami ho vyradili na celú jesennú časť. Skúšali sme zohnať hráčov, ale sme príliš vzdialení od okolitých klubov. Aj tie relatívne blízke však majú problém s hráčmi, navyše najlepší z nich sú už u nás, takže to nevyšlo. Spolu s predsedom sme uvažovali, či by malo zmysel sa do Slovenského pohára prihlásiť. Potrebovali sme sa posilniť, no keďže sa začínal dosť skoro, neboli by sme konkurencieschopní,“ ozrejmil tréner Lukáš Potanecký , ktorého zverenci vstúpili do sezóny piatimi porážkami. „Bolo to spôsobené pomerne ťažkým žrebom. Mali sme tam Hranovnicu, Nálepkovo, Olcnavu, ktoré skončili v hornej časti tabuľky. Výsledky síce neboli uspokojivé, ale nehrali sme až tak zle. Chýbal nám strelec, ale i trošku šťastia, aby sme vytvorené šance dokázali aj premeniť. René Matiko i Lukáš Bednarčík kvalitatívne prevyšujú piatu, ale možno aj štvrtú ligu, takže pre nás sú rozdieloví a nedá sa ich nahradiť. Chlapcom, ktorí miesto nich nastúpili, nemôžem uprieť snahu, ale v zakončení im chýbal pokoj, skúsenosti i kvalita. Navyše ani obranná činnosť nebola dobrá, veď viackrát sme dostali šestku.“

Potrebujú strieľať góly

Zamagurčania však predsa len pozbierali deväť bodov a prezimujú na 12. mieste „Od toho sa musíme odraziť, no zároveň potrebujeme stabilizovať výkonnosť. Ak sa nám totiž podarilo nejaké góly streliť, prišli chyby v obrane a naopak, ak obrana zahrala dobre, tak to nešlo smerom dopredu. Vo víťazných zápasoch ukázali chalani veľkú bojovnosť i nasadenie. Vidím, že ak nechali na ihrisku všetko, tak sa dá vyhrať aj s takým mužstvom ako Hranovnica. Vyzdvihol by som aj triumf v Kluknave, kde dal René Kostur, dokonca, hetrik. Solídne výkony v obrane podával Miloslav Cisko, podržal nás brankár Plavec, ale aj jeho náhradník Valentín Jedinák. S výkonom som bol spokojný aj v niektorých zápasoch, ktoré sme prehrali. Napríklad proti silnému Kežmarku, čo ocenilo aj publikum, ktoré nás vytlieskalo,“ povedal Potanecký a poodhalil aj najbližšiu budúcnosť: „Prvoradé bude, aby sa strelec Lukáš Bednarčík dal do poriadku. Aktuálne rehabilituje po operácii, takže dúfam, že na prvé jarné kolo už bude k dispozícii. Počítame aj s Veselovským, ale napriek tomu by sme sa chceli posilniť na poste útočníka. Potrebovali by sme aj dispečera do stredu poľa, ktorý by dal hre myšlienku. Dobré výkony síce podával Tomáš Fecko, ale k nemu by sme chceli ešte niekoho so skúsenosťami z vyšších súťaží. Základným cieľom na jar bude záchrana a urobíme všetko pre to, aby sme V. ligu udržali. Mal by vypadnúť iba jeden tím, takže v tomto máme šťastie.“

Igor Hajovský. (Snímka: mik)

TJ TATRAN ĽUBICA

Veľmi zle to na začiatku jesennej časti vyzeralo aj v Ľubici, ktorú opustilo trio kľúčových futbalistov – najlepší strelec Marek Kapral, brankár Ondrej Hudaček a Milan Novák. „Chvíľu nám trvalo, kým sa nám tieto odchody podarilo aspoň čiastočne nahradiť. Pomohli nám chlapci, ktorí dlhodobo boli hráčmi Ľubice. Ak Ľubo Krempaský môže, tak príde, dohodli sme sa aj s Petrom Cehulom napriek tomu, že už končil aktívnu kariéru a po zranení sa vrátil už aj Jano Sova. Postupne prišiel Dávid Budaj zo Spišského Bystrého, ktorý bol veľkým prínosom a na zopár posledných zápasov aj Matúš Špirko. Sme radi, že sme hrali aj Slovenský pohár, lebo to bol pre nás dobrý prípravný zápas, ktorý nám naznačil, že s kádrom musíme niečo urobiť. Už aj v úvodom kole našej súťaže, keď sme v Lomnici prehrali 7:1 a domáci boli vo všetkom lepší. Aj v nasledujúcich dvoch stretnutiach nás bolo málo, kvalitu sme na ihrisku neukázali a pôsobili sme odovzdaným dojmom. Iné to bolo až doma s Levočou, ktorej sme síce podľahli, ale mali sme nielen na bod, ale aj na víťazstvo. Za stavu 0:2 sme totiž nepremenili dve-tri sľubné príležitosti. Bodík sme možno mohli uhrať aj v Hrabušiciach, ale v Gelnici to bolo opäť jednoznačné pre domácich. Niekedy sme v zlomových chvíľkach urobili individuálnu chybu a dvojgólový rozdiel sa už ťažko doháňal,“ hodnotil kormidelník Igor Hajovský a pokračoval prvou lastovičkou i výpraskom v derby: „Zápas so Spišskou Starou Vsou sme brali ako existenčný, lebo to už bolo kto z koho a prípadná prehra by nás dostala do veľmi zložitej situácie. Dobre sme sa pripravili, chlapci to oddreli a triumf 5:0 nie je náhodný. Celkovo sme aj tak boli v zlej situácii a  do Kežmarku, ktorý sa na nás vyhecoval, sme išli jedenásti plus Jano Sova na lavičke. Výsledok zodpovedá tomu, čo sa dialo na ihrisku. Kežmarok nám dal 11 gólov úplne zaslúžene.“

Stretnutie Slovnaf Cup-u Ľubica – Stará Ľubovňa. (Snímka: mik)

Vydarený finiš jesene

Ľubičania nakoniec štyrikrát triumfovali a pridali aj jednu remízu, takže im patrí 11. priečka. „My sme už koncom septembra vedeli, že radi budeme aj za 12 bodov a 15 by bolo super. Zvládli sme kľúčové zápasy s Kluknavou aj vo Vikartovciach a nechali sme ich pod sebou. Dostali sme sa viac do pohody, už sa na to dalo pozerať a aj Harichovciam sme boli vyrovnaným súperom. Veľmi dobrý bod je aj z Tatier, s Hranovnicou sme mali vyhrať, ale ona si skúsene počkala na šancu a ubránila výsledok. Samozrejme, na záver nám pomohlo víťazstvo nad Veľkou Lomnicou a 13 bodov je reálnym obrazom toho, ako to v Ľubici vyzeralo,“ opísal Igor Hajovský, ktorý pomýšľa na vyššie méty: „Začiatok bol síce pre nás všetkých enormne ťažký, ale som rád, že všetci chlapci bojovali. Som vďačný, že pokiaľ mohli, prišli pomôcť a že sa Marián Harakaly trošku strelecky chytil. Verím, že v zimnej prestávke sa posilníme a jar bude lepšia. Určite potrebujeme niekoho do obrany i na kraj stredu poľa. Mužstvo by malo pozerať na priečky, ktoré sú pred ním, aby sa chlapci snažili zlepšovať aj keď jedným očkom sa musíme dívať aj pod seba.“

TJ Tatran Ľubica. (Snímka: mik)

FK VEĽKÁ LOMNICA

Zrejme najväčšia nespokojnosť panuje po jeseni v desiatej Veľkej Lomnici. Za päť triumfov a dve remízy síce nazbierala 17 bodov, ale z posledných rokov je zvyknutá na omnoho vyššie priečky. Mužstvo sa nijako nezmenilo a aj priaznivý žreb znamenal, že v úvode jesene Lomničania body zbierali. „Po dobrom začiatku sme sa v polovici jesennej časti akosi uspokojili a nevedeli sme sa naštartovať. Chlapci absentovali na tréningoch a mali kondičné resty. Sú to futbalisti so skúsenosťami z vyšších súťaží, ale jednoznačne tam chýbal pohyb a kondícia. Druhá polovica podľa toho aj dopadla. Chlapci na zápasy chodili. Väčšinou nás bolo 13 až 14, ale hrali sme veľmi zle najmä v defenzíve. Inkasovali sme 33 gólov, čo si nemôže mužstvo takýchto kvalít dovoliť dostať za dve sezóny a nie za polovicu jedinej. Som veľmi sklamaný z prístupu hráčov najmä v druhej časti jesene,“ hodnotil tréner Zoltán Kubát, ktorý sa pristavil aj pri ofenzíve: „Na druhej strane vieme aspoň dávať góly, aj keď paradoxne najlepším strelcom je Bojňanský, ktorý prvú polovicu zápasov naskakoval z lavičky. Strelci ako Baláž či Beller zaostávajú za svojím štandardom. Beller sa po zranení stále nemôže dostať do formy, v akej býval, a Baláž z pracovných dôvodov absentoval na tréningoch i niektorých zápasoch. Strieľali sme však aj viac gólov, ale pred rokom nám do Kežmarku odišiel aj Pali Fejerčák, krídla nesplnili očakávania.“

Zoltán Kubát. (Snímka: mik)

Omladenie je nevyhnutné

Lomničania neuspeli ani v Slovnaft Cup-e, kde len potvrdili, že na ihrisku ligového rivala v Hrabušiciach sa im vôbec nedarí, aj keď doma ho vedia zdolať aj vyšším rozdielom. Zoltán Kubát bol okrem Juraja Boňanského čiastočne spokojný aj so staršou dvojicou Fassinger – Tribula. „Zrelí štyridsiatnici nechali srdce na ihrisku a ostatní zaostali na štandardom. Musíme trošku omladiť káder, pretože v V. lige máme jeden z najstarších. Na hosťovaniach sme mali troch chlapcov, tak ich skúsime stiahnuť naspäť a uprednostniť ich, aj keď možno na starších ešte výkonnostne nebudú mať. Nič sa však nedá robiť a musíme ísť touto cestou, lebo takto len čakáme a nevedno na čo. Teraz máme voľno a počas decembra sa budeme stretávať raz týždenne v telocvični. So zimnou prípravou začneme 15. januára, mali by sme si zahrať v Spišskej Belej, v Poprade a zrejme pôjdeme niekam aj na víkendové sústredenie ako každý rok. Musíme sa dať dokopy a opäť to naštartovať. Verím, že pôjdeme len hore a skončíme do piateho miesta. Aj zostupové pásmo je síce blízko, ale my sa chceme pozerať smerom hore. Podmienky vo Veľkej Lomnici máme veľmi dobré. Všetko potrebné ako materiál, ihrisko či telocvičňu máme pripravené,“ doplnil lodivod Kubát.

Michal KLEIN