Historický kalendár – 50. týždeň

10. decembra sa narodil speleológ a podnikateľ Augustín Kaltstein (10. 12. 1844 Spišská Belá – 24. 8. 1921 Spišská Belá). U otca sa vyučil za garbiara a prevzal rodinné hospodárstvo i garbiareň. Postupne rozšíril podnikanie o obchod s vínom. Zakladal tkáčovňu ľanu v Kežmarku a v rokoch 1891 a 1892 sa podieľal na výstavbe miestnej školy. V roku 1881 a 1882 pomáhal sprístupňovať Beliansku jaskyňu a tiež stavať Tatranskú Kotlinu.

11. decembra sa narodil cirkevný spisovateľ Martin Alt (11. 12. 1824 Spišské Vlachy – 13. 10. 1900 Ľubica). Študoval na gymnáziu v Levoči, Miškovci, Rožňave, teológiu absolvoval v roku 1848 v Spišskej Kapitule. Bol kaplánom v Markušovciach a Kežmarku, v rokoch 1851 až 1881 profesorom teológie v bohosloveckom učilišti v Spišskej Kapitule, od roku 1881 bol farárom v Ľubici. Stal sa prívržencom rodiaceho sa slovenského politického katolicizmu. Bol autorom práce na obranu cirkevných majetkov, elégií, ktoré venoval spišskému biskupovi J. Samassovi, prispieval do Katolíckych novín. Podporoval Spolok sv. Vojtecha, svoju knižnicu daroval kapitulskej knižnici. Propagoval ovocinárstvo a protialkoholické hnutie.

13. decembra zomrel geometer a maliar Bedřich Kostřánek (26. 6. 1890 Frenštát pod Radhoštěm – 13. 12. 1969 Kežmarok). Vyštudoval pozemné staviteľstvo na Vysokom učení technickom v Brne. Po vytvorení Československej republiky prišiel do Kežmarku. Pracoval ako geometer v meste a okolí, okrem iného aj na Ceste slobody vo Vysokých Tatrách. Po druhej svetovej vojne pokračoval vo svojej práci pre Kežmarok a za zásluhy o rozvoj mesta bol vyznamenaný pamätnými medailami k výročiam – 50 rokov republiky a 700 rokov Kežmarku. Z pera Kostřáneka sa zachovali aj poznámky o zaujímavých prestavbách a novostavbách v Kežmarku, o jeho opevnení i fiktívny náčrt mestských múrov pri hrade. Kostřánkovou veľkou láskou boli Tatry. Okrem nich bola predmetom jeho záujmu architektúra historických podtatranských miest, najmä Kežmarku. Najčastejšie používal techniku perokresby. Bol umelcom – amatérom, ktorého celoživotným cieľom bolo zobrazenie prírodných a architektonických krás svojho okolia.

13. decembra sa narodil pedagóg, historik a spisovateľ Ján Lipták (13. 12. 1889 Veľká – 18. 12. 1958 Warstein, Nemecko). Študoval na kežmarskom gymnáziu; históriu, latinčinu a francúzštinu na univerzitách v Budapešti a Paríži. Bol doktorom filozofie. V roku 1911 sa stal riadnym profesorom nemeckého gymnázia v Kežmarku. Venoval sa spišskej histórii. Svojimi samostatnými dielami, ale aj štúdiami, Lipták zmapoval históriu Spiša od najstarších čias po súčasnosť – Doba Germánov na Slovensku a na Spiši (1934), Pravek a osídlenie Spiša (1935), Alchymisti, hľadači Boha a zlatokopi na Spiši (1938). Z jeho pera pochádzajú aj zatiaľ neprekonané dejiny kežmarského lýcea, vydané v Kežmarku roku 1933. Písal aj o osobnostiach – o Dávidovi Frölichovi, Frátrovi Cypriánovi či Danielovi Speerovi. Počas II. svetovej vojny sa veľmi angažoval. V rokoch 1941 až 1944 bol riaditeľom Ústavu pre vlastivedný výskum nemeckej menšiny. Kežmarok opustil spolu so žiakmi gymnázia pri evakuácii nemeckého obyvateľstva v septembri 1944. Po odchode žil v Rakúsku, potom sa usadil v nemeckom Westfálsku v meste Warstein. Aj tu pokračoval vo svojej práci. Od roku 1955 redigoval obnovené Karpatské ročenky – Karpathen Jahrbuch, ktoré predtým vychádzali na Spiši. Bol aj kultúrnym referentom Karpatskonemeckého spolku.

14. decembra zomrel železničný odborník Móric Valter Bexheft (24. 8. 1832 Veľký Slavkov – 14. 12. 1899 Budapešť). Študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Prešove a v rokoch 1851 až 1857 na polytechnike vo Viedni. Stal sa inžinierom v hute na Pohorelej. Bol technickým úradníkom Župného úradu v Levoči. Od roku 1857 bol inžinierom železničnej správy a v roku 1889 riaditeľom štátnych železníc Rakúsko-Uhorska. Od roku 1891 bol na dôchodku. Bexheft bol spoluautorom železničného slovníka, autorom článkov turistického obsahu (okrem iného napísal príspevok o prvom ženskom výstupe na Lomnický štít, 1852). Stal sa predsedom Spolku uhorských inžinierov a architektov, podpredsedom Spišského spolku v Budapešti. V roku 1880 získal ocenenie nositeľa rytierskeho kríža Radu Františka Jozefa I. V roku 1889 bol kráľovským radcom.

Pripravení v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.

Tiež by vás mohlo zaujímať...