„Ochutnajte“ Vianoce karpatských Nemcov. S tradíciami prinášame aj recept na tradičnú štólu

Nemecký Ježiško nenosí do rodín len pokoj a darčeky, ale dokonca aj ozdobený stromček.

Snímka: archív KDV

Advent je obdobie očakávania príchodu Ježiša na tento svet. Mnohé domácnosti po tieto týždne zdobí adventný veniec. Nemecké rodiny túto tradíciu zaviedli skôr ako slovenské – adventný veniec je totiž doma práve v Nemecku. V roku 1839 farár Johann Hinrich Wichern chcel pre deti v sirotinci urobiť niečo špeciálne. Vytvoril drevené koleso, na ktoré namontoval 23 sviečok – 19 menších a štyri väčšie sviečky na nedele. A tak 24. decembra už svietili všetky sviečky – nastal Štedrý deň.

Štólu mu posielali z Drážďan

Počas adventu nemecké rodiny piekli koláč z drožďového cesta a zo sušeného ovocia. Vianočná štóla – ako sa táto dobrota nazýva – pochádza z Drážďan. „Piekla sa už počas adventu, pretože potrebovala odstáť a na Štedrý večer sa jedla. Pečivo vydržalo niekoľko týždňov. Z histórie vieme, že štóla sa začala piecť už v 14. storočí a aj naši starí rodičia sa snažili tento zvyk dodržiavať,“ vraví predseda Karpatskonemeckého spolku, miestnej skupiny Kežmarok, Vojtech Wagner.

Medzi obľúbené aktivity členov Karpatskonemeckého spolku patrí aj zdobenie perníčkov. Snímka: archív KDV

Vianočná štóla znázorňuje Ježiška zabaleného v perinke. Má podlhovastú formu ako bábätko a obalená je v cukre, ktorá symbolizuje detskú perinku. Originálnu vianočnú štólu priamo z Drážďan dostával jeden z členov kežmarského Karpatskonemeckého spolku. Tento pán totiž chodieval 25 rokov na automobilové preteky do Maďarska, Rumunska i Drážďan, kde sa zoznámil s cukrárom, ktorý mu každoročne posielal na Slovensko vianočnú štólu. Nemecký tradičný koláč dnes kúpite dokonca aj v hypermarketoch a údajne aj „kupenská“ štóla výborne chutí. Ak by ste však mali chuť upiecť ju doma, prinášame vám aj overený recept od starých rodičov Wagnerovcov (rozkliknite nižšie).

K nemeckým Vianociam patria aj tradičné medovníčky, tie majú spoločné snáď všetky národnosti. U Nemcov sa však traduje stará povesť, prečo je to tak. „Pri ohni sedeli pastieri, ktorí odišli do Betlehema a chlieb nechali pri ohni. Keď sa vrátili, zistili, že chlieb nebol zhorený, ale zázrakom sa do chleba dostal peper a toto pečivo sa vôbec nespálilo. Stal sa z neho perník,“ vysvetľuje Vojtech Wagner. V Nemecku sa perníkom hovorí Pfefferkuchen.

Ježiškovi klopali na dvere

Ďalšia nemecká tradícia je spojená s vianočným stromčekom. „Keď sme išli deň pred Štedrým dňom spať, rodičia vyzdobili stromček a zamkli izbu. Bola to izba, o ktorej deti vedeli, že vo vnútri je Ježiško a vyzdobuje stromček. Tešili sme  sa, chodili klopať na dvere. Po štedrej večeri sa museli upratať všetky riady, potom zazvonil Ježiško, otvorili sa dvere do izby a tam deti prvýkrát videli vianočný stromček a pod ním darčeky. Tak sme to mali aj my doma. Toto bolo u nás špecifické,“ vraví Vojtech Wagner. Jeho mamka pochádza z Košíc, bola to Slovenka s nemeckými koreňmi, otec Vojtech pochádzal z kežmarskej nemeckej rodiny, obaja rodičia – Vilma aj Vojtech boli Nemci (hoci meno Vojtech bolo pôvodne Adalbert, po vojne však museli meno „poslovenčiť“).

Karpatskí Nemci posielajú čitateľom Podtatranských novín:

Podobné spomienky má aj Evelína Mihóková. „Ako deti sme verili, že stromček prinesie Ježiško a boli sme v očakávaní,“ vraví členka Karpatskonemeckého spolku. Ozdobený vianočný stromček, ktorý potajme pripravili rodičia Alžbeta a Kornel Schwartzovci – obaja Nemci – si dodnes pamätá. „Na ten zvyk veľmi pekne spomíname, ale my keď sme mali deti, už to bolo iné. Už nám tiež deti pomáhali zdobiť stromček,“ dopĺňa Evelína Mihóková.

Nechýba ani Stille nacht

Karpatskí Nemci každoročne spomínajú na niekdajšie Vianoce, keď v Kežmarku žili pospolu mnohé národnosti. Pred sviatkami sa Kežmarčania a hostia zídu na Spišských Vianociach, inak tomu nebolo ani minulú sobotu.

Na Spišských Vianociach vystupujú aj deti z Maguráčiku. Snímka: archív KDV

„Chceme poukázať, že všetky národnosti v Kežmarku žili vo svornosti, bez vzájomných problémov. Za karpatských Nemcov vystupujú deti zo Základnej školy Grundschule s nemeckým vianočným programom, sestry Uhlárové za rusínsku národnosť, Maguráčik s goralským pogramom a v jednom roku sme mali aj Rómov zo Strání pod Tatrami. Slovenskú časť reprezentuje evanjelický zbor z Kežmarku, máme aj Folklórny súbor Kochman z Hranovnice, ktorá má tiež nemeckú minulosť,“ vysvetľuje Vojtech Wagner. Na konci programu spievajú účinkujúci Tichú noc – jednu slohu v slovenskom, druhú v nemeckom a tretiu v rusínskom jazyku.

Jana TOMALOVÁ