Historický kalendár – 5. týždeň

31. januára zomrel spisovateľ a účastník protifašistického odboja Ján Bakoss (31. 3. 1895 Pukanec, okr. Levice – 31.1.1945 Martin, pochovaný v Banskej Bystrici). V roku 1920 absolvoval teologické štúdia v Bratislave a v rokoch 1932 až 1935 bol evanjelickým farárom vo Veľkej, odtiaľ odišiel do Banskej Bystrice. Venoval sa osvetovej práci, písal popularizačné články, recenzie, preklady z nemeckej literatúry. Počas SNP bol členom RNV, pôsobil v ilegalite. Zavraždený bol fašistami a pochovaný v masovom hrobe Pod Stráňami. Po vojne bol vyznamenaný In memoriam Radom SNP 1. triedy a Čs. vojnovým krížom 1939.

Vo februári zomrel organizátor turistiky a podnikateľ Adolf Gabriel (25. 9. 1853 – február 1930 Spišská Belá). Pochádzal zo statkárskej rodiny. Ľudovú školu ukončil v Spišskej Belej, strednú školu v Kežmarku. Hospodáril na rodinnom majetku a vlastnil výrobňu borovičky. V rokoch 1923 až 1926 žil u dcéry v Maďarsku. Zaslúžil sa o vybudovanie tabakovej továrne a železničného spojenia. Od roku 1880 bol členom mestskej rady v Spišskej Belej. Venoval sa rozvoju turistických zariadení. V roku 1883 sa pričinil o založenie Tatranskej Kotliny ako spišskobelianskych mestských kúpeľov. Postaral sa o výstavbu komunikácií sprístupňujúcich jaskyňu a v nej elektrického osvetlenia, budovanie chodníkov na atraktívne miesta Belianskych Tatier (Kopské sedlo, Skalné vráta, Tokáreň, Bujačí vrch a i.) a o vznik turistickej magistrály po hrebeni horstva. Správami prispieval do časopisu Karpathen Post. Bol funkcionárom a od r. 1922 čestným členom spolku Karpathenverein.

Pred 145 rokmi (1875) bola vo Vysokých Tatrách postavená Ruženina chata. Názov Ruženina chata dostala ako výraz vďaky populárnej budapeštianskej speváčke spišského pôvodu, barónke Ružene Graefl-Győrffy, ktorá na stavbu drevenej chaty venovala výťažok zo svojich vystúpení a získala aj milodary na jej výstavbu. Finančne prispel aj zakladajúci člen Uhorského karpatského spolku a popradský podnikateľ Dávid Husz, ktorý spolu s farárom Karolom Wünschendorferom, členom výboru UKS, dohliadal na stavebné práce. Neveľká drevená chata s verandou s dvomi nocľahárňami bola slávnostne otvorená v roku 1875. Od roku 1877 ju UKS prenajímal. Ako chatár tu pôsobil Aurel Schmör a po ňom pani Fogarassyová. V roku 1878 urobili drobné úpravy. V roku 1884 Ruženinu chatu odkúpila spišskosobotská lesná spoločnosť, ktorá bola vlastníkom pozemku. Ešte v tom roku tu postavila nový dvojpodlažný hotel Studený potok (Tarpatakszálloda, Hotel Kohlbach) s kuchyňou, reštauráciou pre 120 hostí, 15 hosťovskými izbami a vyhliadkovou vežičkou. Jednoduchá Ruženina chata tak stratila na popularite. Najskôr v nej bol obchod so suvenírmi, potom zamestnanecká ubytovňa, sklad a napokon maštaľ. V roku 1893 Ruženinu chatu úplne zničil požiar a nezachovala sa ani na pohľadniciach, iba na starých rytinách a na divadelných fotografiách. Na jej mieste v roku 1895 postavili Ruženin hotel, ktorému poľskí turisti hovorili Ruženka, a vedľa neho malý kúpeľný dom. Nejaký čas sa tak označoval aj hotel Kolbach a celá skupina troch budov, ktorá v roku 1927 – už ako prosperujúce Studenopotocké kúpele – zhorela. Na mieste Ruženinej chaty vyrástla o šesť rokov neskôr Bilíková chata.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.