Popod Spišský hrad a cez Poprad tiahli ďalej na západ

V závere januára vrcholilo oslobodzovanie nášho regiónu spod nacistickej nadvlády.

Ilustračná snímka: archív MM

Jednotky 1. čs. armádneho zboru prelomili obranné postavenie nepriateľa na Branisku a začali postupovať smerom na Spišské Podhradie a Levoču. V januári 1945 bolo na Spiši veľké množstvo snehu a mrazy klesali až na mínus 20 stupňov Celzia. Takže okrem ustupujúcich nemeckých a maďarských vojsk oslobodzujúcim jednotkám sovietskej 18. armády sťažovalo postup aj počasie. Nemci prístupy k Levoči silno zamínovali, všetky mosty vyhadzovali do vzduchu a poškodzovali vozovky. Smerom na Levoču sa spolu s 1. a 3. čs. samostatnou brigádou prebíjali aj jednotky 24. streleckej divízie. Ťažké boje o toto krásne historické mesto prebiehali v dňoch 25. a 26. januára 1945. 1. čs. brigáda dostala rozkaz Levoču obísť zo severu a od nepriateľa očisťovať obce v smere Uloža – Torysky – Tvarožná.

Levoča je už slobodná

27. januára 1945 ráno po 7.00 h, za hustého sneženia, vstúpili do Levoče prápory 3. čs. samostatnej brigády spolu s jednotkami 24. streleckej divízie. Nemci sa v noci stiahli z obranných postavení a mesto opustili. V priebehu dňa bolo zavŕšené oslobodenie celého levočského okresu. 1. čs. samostatná brigáda pokračovala vo svojom postupe ďalej smerom na Kežmarok, jednotky 3. brigády smerom na Vysoké Tatry. V bojoch o Levoču padlo a neskôr na následky zranení zomrelo 11 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru a štyria červenoarmejci. Po oslobodení Spišskej Novej Vsi postupovali jednotky 18. armády ďalej na západ. Smerom ich hlavného útoku bolo mesto Poprad. Tu je nutné zdôrazniť, že najväčšie boje, ktoré prebiehali v januári 1945 v podtatranskom regióne, boli práve boje o Spišskú Novú Ves. Pri oslobodzovaní žiadneho mesta pod Tatrami nepadol taký veľký počet vojakov, ako o metropolu Spiša. Práve v týchto bojoch sa v podstate bojovalo aj o samotný Poprad. Ďalšie silné obranné postavenie mali nemecké jednotky vybudované až pred Liptovským Sv. Mikulášom.

Protilietadlová batéria ˇČervenej armády pri Poprade, 1945. Snímka: archív MM

Poprad – brána na Liptov, Horehronie

Ešte 27. januára boli v okrese Poprad oslobodené obce Jánovce, Vydrník, Ždiar, Podspády a Tatranská Javorina. 28. januára 1945 asi okolo 6.15 h vstúpili do Popradu v smere od Hozelca prvé jednotky Červenej armády. Boli to vojaci 2. práporu mjr. A. Chalilova z 229. streleckého pluku zo zostavy 8. streleckej divízie. Od Gánoviec došli do Popradu ďalšie jednotky tohto streleckého pluku. V smere od Hrabušíc a Betlanoviec postupovala Hornádskou dolinou 138. strelecká divízia. Jednotky tejto divízie oslobodili obce popradského okresu v smere Spišský Štiavnik – Kravany – Liptovská Teplička. 1. čs. armádny zbor po oslobodení Kežmarku postupoval ďalej dvoma smermi. V jednom smere cez Tatranskú Lomnicu a Starý Smokovec pozdĺž cesty až po Štrbské Pleso. Na svojom postupe jednotky 3. čs. brigády očisťovali od nepriateľa tatranské osady: Tatranskú Kotlinu, Tatranské Matliare, Tatranskú Lomnicu, Starý Smokovec, Dolný Smokovec, Horný Smokovec, Nový Smokovec, Tatranskú Polianku a Vyšné Hágy. Po oslobodení Vysokých Tatier sa sústredili pri Štrbe.

V druhom smere sa presúvala cez Veľkú Lomnicu a Poprad, Svit a Lučivnú 1. čs. brigáda spolu so 108. gardovým samohybným delostreleckým plukom. Taktiež sa sústredili v priestore Štrba, kde vystriedali 17. gardový strelecký zbor. V ten deň boli oslobodené obce Nová Lesná, Mlynica, Veľký Slavkov, Štôla, Batizovce, Matejovce, Spišská Sobota, Úsvit, Hôrka, Hozelec, Kišovce, Švábovce, Stráže pod Tatrami, Spišský Štiavnik, Gánovce, Veľká, Spišská Teplica, Svit, Gerlachov, Mengusovce, Hranovnica, Spišské Bystré, Kravany, Vernár, Vikartovce, Lučivná a Šuňava. Oslobodenie okresu Poprad bolo zakončené 29. januára 1945 oslobodením Liptovskej Tepličky, Štrby a Štrbského Plesa.

Krvavý Liptov

29. januára 1945 prekročili vojská sovietskeho 17. gardového streleckého zboru hranice Liptova. 1. čs. brigáda pokračovala v prenasledovaní nepriateľa smerom na Važec. V popoludňajších hodinách odrazili Nemci postupujúce jednotky brigády východne od obce Važec. Nemci opustili Važec v nočných hodinách a presunuli sa na ďalšiu obrannú líniu. V ranných hodinách 31. januára 1945 bol oslobodený Liptovský Hrádok. Po páde Liptovského Hrádku si Nemci a Maďari držali obranné línie pri obciach Smrečany, Vitálišovce, Beňadiková, Uhorská Ves a Liptovský Sv. Ján, pričom využili výbežok tvorený riekou Váh ako prírodnú bariéru. To však netrvalo dlho a stiahli sa na hlavnú obrannú líniu, ktorá sa tiahla od Západných Tatier cez Žiar, Smrečany, Vitálišovce, Háj-Nicovô, Okoličné, západne od Závažnej Poruby až po Nízke Tatry.

Bitka o Liptovský Mikuláš, druhá najkrvavejšia bitka Čechoslovákov na rodnej zemi, sa začala začiatkom februára 1945. Československí a sovietski vojaci Liptovský Sv. Mikuláš a okolitých 16 obcí oslobodzovali za veľkých strát na dvakrát. Až 62 dní trvajúce boje sa skončili 4. apríla 1945. V priebehu Karpatsko-duklianskej operácie 1. čs. armádny zbor stratil 6 500 osôb (z toho 1 827 padlých), pri bojoch na Liptove straty dosiahli 4 563 mužov. Aj na strane nepriateľa boli veľké straty. V bojoch od 15. januára do 15. apríla 1945 bolo na Liptove zabitých a zranených 11 525 nemeckých a maďarských vojakov.

Marcel MANIAK