Prešiel peklom bojov od Stalingradu až po Liptov

Popradčan to počas 2. svetovej vojny dotiahol z vojaka až na kapitána.

Karol Haško. Snímka: archív Marcela Maniaka

Pri príležitosti 75. výročia oslobodenia podtatranského regiónu vám prinášam príbeh naozajstného hrdinu. Bol príslušníkom troch armád a prešiel peklom bojov najvýznamnejších bitiek 2. svetovej vojny na východnom fronte. V týchto bojoch bol niekoľkokrát zranený, ale stále sa po vyliečení vrátil na front. Tým hrdinom je Karol Haško, ktorý takmer celý svoj život prežil v Poprade.

Začínal po boku Wehrmachtu, prešiel k partizánom

Jeho príbeh sa začína 19. novembra 1920, kedy sa v Dolnom Moštenci v rodine robotníka narodil. Po skončení strojníckej priemyslovej školy od svojich 16 rokov pracoval ako sezónny robotník na rôznych miestach v Poprade. 1. októbra 1940 narukoval na základnú vojenskú službu. Zaradili ho k oddielu vzdušných zbraní v Žiline. Po vykonaní základného výcviku a výcviku pri telefonickej rote bol 12. júna 1941 s Letkou 2 odoslaný na východný front. Po boku nemeckého Wehrmachtu sa aj Slovenská armáda musela zúčastniť útoku na Sovietsky zväz. Mladý vojak Karol od začiatku nesúhlasil s Tisovým režimom a spojenectvom vojnového Slovenského štátu s nacistickým Nemeckom. Nechcel sa zúčastniť na zabíjaní civilného obyvateľstva susedného štátu a slovanských bratov.

Jednotka, v ktorej pôsobil na východnom fronte, sa nachádzala pri meste Žitomír. Karol tu pôsobil ako pilot lietadla, ktoré bolo určené na prevážanie poľnej pošty. Počas jedného letu do Žitomíra spozoroval na ceste nemeckú kolónu. Bez rozmýšľania na kolónu spustil guľometnú paľbu a letel k najbližšiemu lesu s cieľom dostať sa k partizánom. Nemci však proti nemu poslali trojicu stíhačiek a prinútili ho s lietadlom pristáť. Za zabitie 20 a zranenie mnohých ďalších nemeckých vojakov bol odsúdený na smrť a zatvorený do väzenia. Počas diverznej akcie ho ale oslobodili partizáni a Karol sa pridal na ich stranu. Oddiel, ktorého členom sa stal, operoval v ukrajinských lesoch.

Karol Haško. Snímka: archív Marcela Maniaka

Ako pilot pri Stalingrade i Sokolove

Karola však stále lákali lietadlá a lietanie. Na odporúčanie svojich spolubojovníkov sa prihlásil do vojenskej pilotnej školy. V decembri 1941 ho prijali na letecké učilište v Kujbiševe. O rok sa z neho stal pilot. Zaradili ho do Červenej armády a v novembri 1942 poslali na front k Stalingradu, kde práve prebiehala rozhodujúca bitka 2. svetovej vojny. Po porážke nemeckej armády pri Stalingrade vo februári 1943, bol pilot stíhačky Karol Haško nasadený do ďalších bojov na východnom fronte. Od marca 1943 sa zúčastnil bojov o ukrajinskú obec Sokolovo. V tejto bitke bol nasadený aj 1. čs. samostatný poľný prápor, o ktorom sa Karol hneď dozvedel. Následne, po skončení bojov pri Sokolove, bol nasadený na úsek Belgorod – Orel. V júli 1943 sa v tomto priestore, pri meste Kursk, odohrala najväčšia tanková bitka. Počas bojov pri Stalingrade a Sokolove bol Karol Haško dvakrát zranený.

Po vyliečení ho v apríli 1944 zaradili do zostavy 3. ukrajinského frontu. O mesiac neskôr bol povýšený do hodnosti poručíka. Chcel sa prihlásiť do čs. jednotky v ZSSR a s ňou sa zúčastniť oslobodzovania Československa. Na vlastnú žiadosť bol preto odoslaný k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR. V poľskom Krosne, kde vtedy sídlil 1. čs. náhradný pluk, sa hlásil 3. decembra 1944 už ako nadporučík. Po ťažkých bojoch a veľkých stratách vo východných Karpatoch však 1. čs. armádnemu zboru chýbali viacerí skúsení dôstojníci. Preto bol pilot npor. Karol Haško zaradený k Delostreleckému zborovému pluku 5. Dňa 22. decembra 1944 dorazili čs. delostrelci k poľskému mestu Jaslo. Ich úlohou bolo preraziť silnú nemeckú obranu a sovietskym jednotkám pomôcť v ďalšom postupe. Jaselská operácia sa začala 15. januára 1945 a čs. delostrelci zasiahli všetky svoje ciele. Po svojom veľkom víťazstve sa delostrelecké jednotky presunuli späť na Slovensko. Karol Haško sa konečne na domácej pôde zúčastnil oslobodzovania severovýchodného Slovenska od Bardejova cez Branisko, Levoču a Poprad.

Karol Haško ako pilot. Snímka: archív Marcela Maniaka

Konca vojny sa dočkal zranený v nemocnici

V priestore Vysokých Tatier bol npor. Haško premiestnený k pechote. 30. januára 1945 sa stal veliteľom 5. pešej roty 3. čs. samostatnej brigády. So svojou novou jednotkou bol nasadený do bojov pri Liptovskom Sv. Mikuláši. Nikto ešte vtedy netušil, že práve tu sa boje zastavia na takmer dva mesiace. Boli to druhé najťažšie boje čs. jednotiek na území Československa. Začiatkom marca 1945 bol Karol Haško povýšený na kapitána. Počas bojov na Slovensku bol trikrát zranený. Po poslednom zranení dňa 30. marca 1945 pri obci Bobrovec pri Liptovskom Sv. Mikuláši utrpel strelné poranenie oboch dolných končatín. Bol odoslaný na liečenie do 1. čs. odsunovej nemocnice 1. čs. armádneho zboru v ZSSR vo Vyšných Hágoch. Tu sa končí jeho vojnový príbeh. Karol Haško si prešiel peklom najvýznamnejších bitiek na východnom fronte od obyčajného vojaka až po kapitána. Toto bol príbeh naozajstného hrdinu.

Marcel MANIAK