Súbor Solamente Naturali Bratislava oživil meštiansku hudbu z Kežmarku

V budúcom roku by sa mala kežmarská hudba vrátiť „domov“, do lýcea. Odtiaľ totiž pochádzajú skladby, ktoré uviedli muzikanti v Kaštieli Strážky.

Solamente Naturali po kežmarsky. Snímka: ĽG

Súbor pre starú hudbu Solamente Naturali Bratislava spustil cyklus koncertov zo slovenských archívov. Cieľom je zmapovať významné historické hudobné centrá celého Slovenska. V našich knižniciach a archívoch sa nachádza kvantum zapísanej hudby, ktorá sa vôbec nehráva.

Kežmarskému doktorovi vyšli sonáty v Amsterdame

Prvým mestom, ktoré Solamente Naturali spracovali, je Kežmarok. „Repertoár je tak veľký, že to rozdelíme na dva projekty. Jeden sa zameriava na svetskú hudbu, druhý na sakrálnu. Teraz sme sa zamerali na tú svetskú, sú tam skladatelia, ktorí pôsobili v Kežmarku, asi najväčšia nová rarita je, že hrám husľovú sonátu od Amanda Smitha, ktorý bol kežmarský doktor, amatérsky komponoval a vyšli mu husľové sonáty v Amsterdame,“ hovorí umelecký vedúci Solamente Naturali Miloš Valent.

Zaznela aj virtuózna skladba pre flautu. Snímka: ĽG

Keďže cyklus vzniká pod Slovenskou národnou galériou, koncert uviedli v nedeľu 2. decembra v jej objekte, ktorý je najbližšie domovine kežmarskej meštianskej hudby – v Kaštieli Strážky. „Preto program nehráme v Kežmarku, ako by si to zaslúžil. Ale je to pilotný projekt, ktorý by sme chceli zopakovať na budúci rok, najlepšie v Lyceálnej knižnici, odkiaľ pochádza väčšina zbierok, z ktorých na koncerte hráme,“ vysvetľuje Miloš Valent.

Hrali aj do tanca

Mnoho skladieb starej hudby je už katalogizovaných. Noty z archívov sú pozbierané a koncentrované v Hudobnom múzeu, kde si ich môžete dohľadať. Ale v prípade Kežmarku je to trochu inak. „Michal Paľko ma upozornil na to, že sú tu noty, ktoré sme nevideli. Do lýcea stále niekto prinesie niečo nové. Okrem skladateľov s konkrétnymi menami je tu veľmi veľa zbierok z domáceho prostredia, ako sú zbierky Anny Zuzany Palcmannovej alebo Júlie Knieser,“ vraví Miloš Valent. V zborníkoch sú zapísané stovky skladieb tanečného charakteru, ktoré sa hrali pre potešenie alebo do tanca. Z každej zbierky sa hudobníci snažili ukázať aspoň pár skladieb.

Žánrovo ide o mozaiku hudby, ktorá sa hrávala na konci 18. storočia a začiatku 19. „Krásne vidieť, ako sa všetko preľnulo od tanečných foriem, ktoré sa hrávali na plesoch a báloch, a prechádza to aj do vážnych skladieb so sopránom, asi najväčšia je Bendova Kantáta – v Lyceálnej knižnici je prameň, ale nie je uvedené, čo to je. Až dodatočne sa zistilo, že je to Jiří Benda a jeho slávna kantáta,“ hovorí Valent. Pozoruhodné sú skladby virtuózneho charakteru, takzvané hungaresky. V zbierkach z lýcea našiel Miloš Valent virtuózne skladby napríklad pre flautu alebo violončelo. „Je to extrémne náročné, čo je nevídané a zaujímavé, že v Kežmarku a okolí museli byť muzikanti, ktorí boli takto zdatní,“ hovorí Valent. Na koncerte zaznel spev a tóny barokovej flauty, sláčikového kvarteta a čembala, ktoré je nosným nástrojom, hoci v tých časoch mohlo ísť už o pianoforte, ale čembalo sa ešte používalo. Nad celým projektom dozerajú muzikológovia. Nad Kežmarkom prevzala záštitu Jana Petőczová, ktorá sa venuje tejto problematike na Spiši.

Dôležité je spoznávať hudobnú minulosť

Súčasťou projektu je aj nahrávka, ktorá môže podľa Miloša Valenta slúžiť mestu na reprezentáciu, aby domáci i hostia vedeli, ako vyzerala hudobná kultúra v Kežmarku. Podtatranské mesto je len začiatkom cyklu. V koncepcii sú všetky významné mestá, najbližšie Solamente Naturali spracuje Liptovský Hrádok, vrátiť by sa chceli do Kežmarku so sakrálnou hudbou. Priestor dostane aj Nitra, Prievidza, Trnava, Trenčín, Bardejov, Košice, Banská Bystrica či Banská Štiavnica. „Verím, že aj ľudom, ktorí žijú v týchto mestách, nejakým spôsobom otvoríme nový rozmer. Aby sme neboli v tom, že tu žijeme nejaký čas a predtým tu bola čierna diera,“ uzatvára Miloš Valent.

Jana TOMALOVÁ