Turistov priučila sledovať počasie tragédia na Giewonte

Heslo Neexistuje zlé počasie, len zle oblečení turisti podľa náčelníka strediska Vysoké Tatry Miroslava Živčáka nie je celkom pravdivé.

Ilustračná snímka: www.hzs.sk

  • Horskí záchranári zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast  zásahov  a aj nehôd s tragickým koncom.
  • Oproti roku 2018 narástol počet smrteľných nehôd o 25 percent. Kým v roku 2018 zaznamenali 32 smrteľných nehôd, v roku 2019 ich bolo až 40.
  • V roku 2018 záchranári HZS zasahovali celkovo v 2 763 prípadoch v roku 2019 počet vzrástol na 2 886.
  • Na lyžiarskych tratiach zasahovali 1 973-krát, čo bolo menej ako v roku 2018.
  • Stúpol však počet úrazov mimo lyžiarskych svahov, a to o 19 percent – zo 767 na 913 prípadov.

Odvaha nič netušiacich

Najviac zásahov mimo zjazdových tratí vykonali záchranári HZS vo Vysokých Tatrách – 276. Išlo prevažne o zásahy na turistických značených chodníkoch a v ľahkom teréne mimo značených turistických trás. „V 80 až 90 percentách si za to ľudia môžu sami. Či už je to nevhodná obuv, neskorý nástup na túru, alebo si nezistia vopred počasie. Je to všeobecná negramotnosť v znalosti pohybu v horách, správaní sa a vystrojenosti sa. Predsa len sú to veľhory a počasie je závažný faktor, ktorý ovplyvňuje, či túra bude za pekného počasia jednoduchá. Ale stačí, že sa zmenia podmienky, a zrazu je to boj o život,“ vraví náčelník oblastného strediska Vysoké Tatry Miroslav Živčák.

Vrchol Rysov počas letnej turistickej sezóny – v peknom počasí žiadny problém pre zdatnejších turistov, poveternostné podmienky však môžu výstup zmeniť na boj o život.  Snímka: rov

Vyraziť na túru pri zlej predpovedi počasia je podľa jeho slov odvaha nič netušiacich. Ľudia začali brať počasie na horách vážnejšie až po tragédii na poľskom Giewonte. „Aj predtým sme mali zasiahnutia bleskom, ale nikdy to nebolo v takom počte ako teraz na poľskej strane, vyše sto ľudí bolo zasiahnutých bleskom.To, čo sa hovorí, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečení turisti, to nie je celkom pravda. Áno, dobrá výstroj veľa pomôže, ale sú prípady, keď vám nepomôže nič,“ dopĺňa Živčák. Horskí záchranári v minulom roku zaznamenali  šesť lavínových nehôd. Tak, ako vám výstroj nepomôže v búrke, podobne môžete dopadnúť aj v lavíne.

Ilustračná snímka: HZS

Poveternostné a snehové podmienky musia mať na zreteli aj skialpinisti. Keď už však k nešťastiu na horách dôjde, mali by ste mať základnú lavínovú výbavu. Najúčinnejšia pomoc v lavínach je kamarátska, lebo tá profesionálna zvyčajne nestihne prísť v prvú štvrťhodinu, ktorá je najvážnejšia na funkčnú záchranu.

Členské v spolku JAMES nestačí

Pýtali sme sa aj na horolezcov v Tatrách v uplynulom roku. Najnáročnejšie je však podľa Živčáka definovať horolezca. „Nie každý, kto si kúpi sedačku, prilbu a lano je horolezec, ale dnes si ľudia zaplatia členské v JAMES-e a to ich legislatívne oprávňuje na pohyb v horolezeckom teréne. To, ako sú na tom s vedomosťami a pohybom v teréne, ako sa zachovať v jednotlivých situáciách, to už je druhá vec. Určite prevládajú zásahy na horolezcov takéhoto typu v horolezeckom teréne,“ vysvetľuje Živčák. Výjazdy horským záchranárom „zabezpečujú“ aj poľskí čierni vodcovia, ktorí síce vodia na poľskej strane, v slovenskej časti Tatier však k tomu oprávnení nie sú.

Nie je horolezec ako horolezec. Snímka: jat

„Ľudia zablúdia s čiernym vodcom, zbierali sme ich najčastejšie z Gerlachu, z každej možnej strany. Často ani sám vodca nevie, kde je. Vysvetľuje, že je vo východnej stene, kde ho hľadáme. Keď nám pošle fotku, zistíme, že je na Gerlachu, ale z opačnej strany,“ vraví Živčák. V súvislosti s horskými vodcami možno v Tatrách pozorovať aj parazitujúci jav zo strany turistov – niektorí vynaliezaví zvyknú využívať horských vodcov tak, že sa za nich zavesia, idú za nimi s odstupom sto metrov. Keď majú prestávku, počkajú a zase idú za nimi a zneužívajú ich znalosť v teréne. Podľa Živčáka títo turisti nie sú takí nenápadní, ako si myslia.

Pre záchranárov sú najhoršie nočné zásahy

Za najnáročnejší výjazd označil Živčák jaskynnú záchrannú akciu, keď jaskynní záchranári HZS pomáhali poľským kolegom z TOPR-u vo Veľkej Snežnej jaskyni na poľskej strane Tatier. Všeobecne náročné sú nočné akcie, počas ktorých je ťažká orientácia aj v dobre známom teréne.

Za domácimi nasledujú v návštevnosti hôr Poliaci a Česi. Ilustračná snímka: jat

Najviac návštevníkov hôr, ktorí potrebovali pomoc Horskej záchrannej služby, bolo slovenskej národnosti – 52  percent. Nasledovali Poliaci so 16,6 percentami a Česi s 11,9-percentným zastúpením.

Jana TOMALOVÁ