Historický kalendár – 6. týždeň

4. februára sa narodil horolezec, publicista a grafik Arno Puškáš (4. 2. 1925 Košice – 9. 6. 2001 Poprad). Jeho príchodom do Tatier (r. 1945) sa začala nová éra slovenského horolezectva zameraná na športové výkony. Puškáš urobil vo Vysokých Tatrách 209 prvovýstupov a variantov, z toho 108 v zime. Chatársky chlebík skúšal najprv na Chate pod Rysmi, neskôr na Kežmarskej chate. Vtedy začal venovať svoj čas aj písaniu. Najprv to boli beletrizované reportáže z lezenia, neskôr vydal tri knihy a postupne k nim pribudli aj veľké obrazové publikácie (napr. Nanga Parbat či Fanské vrchy – svet päťtisícoviek). Za zlatý klinec jeho životného diela sa však považuje unikátna horolezecká monografia Vysoké Tatry. Na jej desiatich dieloch pracoval dovedna 30 rokov. Okrem toho stihol publikovať asi tisícku článkov s horolezeckou tematikou, venoval sa grafickej tvorbe i profesionálnej záchranárskej činnosti. Zaslúžilý majster športu Arno Puškáš nesporne patril k najvýznamnejším osobnostiam povojnovej histórie tatranského športového horolezectva.

5. februára sa narodil poľný maršál Pavol Kray (5. 2. 1735 Kežmarok – 19. 1. 1804 Budapešť). Študoval v Kežmarku, Banskej Štiavnici, vo Viedni. Získal inžiniersky diplom. Od roku 1754 bol dôstojníkom cisárskej armády, 1772 mjr. 1775 plk., 1790 genmjr., 1796 poľný maršál. Projektoval most v Bardejove, vypracoval projekt výstavby ciest na Spiši, zhotovil mapu Kežmarku. Hlavné zásluhy pri dvore si získal potlačením roľníckeho povstania v Sedmohradsku 1784-86. V roku 1792 bol povýšený do barónskeho stavu, vyznamenaný veliteľským veľkokrížom Radu Márie Terézie.

7. februára sa narodil chatár Rudolf Kacián (7. 2. 1915 Parížovce, okr. Liptovský Mikuláš – 18. 5. 1984). V januári 1937 prišiel do Vysokých Tatier na Téryho chatu a odvtedy zostal Tatrám verný. Na Téryho chate pracoval do roku 1948, keď prešiel na Bilíkovú chatu, kde bol až do odchodu do dôchodku v roku 1977. Od augusta 1944 aktívne bojoval v Slovenskom národnom povstaní. V roku 1945, po oslobodení Vysokých Tatier, sa dobrovoľne prihlásil oslobodzovať našu vlasť. S armádou generála Svobodu došiel do Prahy.

10. februára zomrel publicista, editor a učiteľ Rudolf Weber (15. 10. 1843 Poprad – 10. 2. 1915 Budapešť). Štúdia skončil na univerzite v Berlíne a v Paríži. Pred odchodom do zahraničia pôsobil ako vychovávateľ baróna a neskôr známeho maliara Ladislava Mednyánszkeho v Strážkach. Po návrate bol v rokoch 1870 až 1912 profesorom evanjelického gymnázia v Budapešti. Venoval sa zbieraniu a skúmaniu folklóru a literárnych textov písaných v spišskom nárečí, v ktorom tvoril a publikoval aj vlastné básne, najmä v Szepesi Hirők a v Zipser Boten. Bol editorom starších textov o spišskom regióne, najmä prác J. Buchholtza a S. Augustiniho, ku ktorým pripájal biografické štúdie a komentáre. Publikoval fejtóny, recenzie, články a odborné príspevky v periodikách. Bol spolupracovníkom Pallas Nagy v Periodikách a spolupracovníkom Pallas Nagy Lexikonu.

Pred 85 rokmi (1935) sa vo Vysokých Tatrách po prvýkrát uskutočnili Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní, vtedy ešte pod názvom Preteky FIS. O právo ich usporiadania sa uchádzalo okrem Československa aj Anglicko. Účastníci kongresu vo švédskom Solleftea 24. februára 1934 pridelili tieto majstrovstvá Československu. Na preteky FIS sa v roku 1935 prihlásilo 14 členských krajín, z ktorých sa tesne pred štartom ospravedlnili Taliani. Majstrovstvá sveta sa začali 13. februára 1935 o 13.00 h štartom štafiet na štyri krát 10 kilometrov pred hotelom Grand v Tatranskej Lomnici. Pretekalo sa na dvoch desaťkilometrových okruhoch. Prvý viedol z Tatranskej Lomnice na východ, prechádzal cez Tatranské Matliare, pokračoval hore dolinou Kežmarskej Bielej vody, kde sa asi po 1,5 km stáčala vľavo na západ. 14. februára sa uskutočnili na Štrbskom Plese preteky v behu mužov na 18 km. Na ďalší deň sa konali preteky v skokoch ako prvej časti severskej kombinácie.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.