Historický kalendár – 7. týždeň

12. februára sa narodil lekár Gedeon Rais (12. 2. 1840 Lendak – 1908 Pusztaszentlörinc, Maďarsko). Bol lekár v Sárospataku, Michalovciach a od roku 1894 krajinský zdravotnícky inšpektor na ministerstve vnútra. Bol autorom odborných článkov a statí, v ktorých rozpracoval svoje skúsenosti z chirurgickej neurológie a verejného zdravotníctva.

12. februára sa narodil prírodovedec Ernest Betlenfalvy (12. 2. 1880 Kežmarok – 12. 6. 1955 Huncovce, pochovaný v Kežmarku). Študoval na gymnáziu v Kežmarku a Miškovci, neskôr prešiel na hospodársku akadémiu do Debrecína. V roku 1906 sa presťahoval do Huncoviec na zakúpený statok s kaštieľom. V roku 1912 vydal v Spišskej Novej Vsi knihu Stav poľnohospodárstva v Spišskej župe. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval. Práve počas vojny mu napadla myšlienka spropagovať faunu Tatier, ale kniha vyšla až v roku 1937 v Spišskom Podhradí pod názvom Svet zvierat vo Vysokých Tatrách. Prispel k založeniu Zväzu ochranných poľovníckych spolkov na Slovensku a po druhej svetovej vojne v roku 1949 k založeniu Tatranského národného parku. Bol aj podpredsedom Spišského hospodárskeho spolku. Publikoval v mnohých odborných slovenských, nemeckých i maďarských novinách a časopisoch. Zbieral aj starožitnosti – jeho zbierky sa nachádzajú v popradskom a kežmarskom múzeu. Po vojne mu skonfiškovali majetok, avšak mohol ostať v Huncovciach, kde aj umrel.

12. februára sa narodil ornamentik Štefan Leonard Kostelničák (14. 2. 1900 Spišská Stará Ves – 19. 9. 1949 Košice, pochovaný v Spišskej Starej Vsi). Po ukončení ľudovej školy odišiel študovať na levočské gymnázium, ktoré pre prvú svetovú vojnu nedokončil a narukoval. Po vojne sa vrátil do svojho rodiska a bol prvým človekom, ktorý do Zamaguria priniesol správu o vzniku Československej republiky. V štúdiu pokračoval v reholi u františkánov. Tu prijal rehoľné meno Leonard, ktoré z kresťanského presvedčenia používal celý život. Bol však národovcom a celým srdcom spojený s dušou národa. Svoje poslanie videl v službe národu umením. Preto odišiel s porozumením svojich rehoľných bratov z kláštora a vydal sa na cestu odkrývania ornamentálnej tvorby. Začal sa venovať osvetovej práci. V roku 1921 založil spolok Ústredie magurských Slovákov. Významným činom spolku bolo založenie časopisu Naša Magura, ktorého príspevky boli v slovenčine, ale aj v goralskom nárečí. Kostelničák zanechal odkaz nielen v podobe kresieb, ale maľoval interiéry, nábytok, keramiku, pohľadnice miest i diplomy, príležitostné listiny, ale predovšetkým tvoril originálne obrazy. Ťažiskom Kostelničákových umeleckých snáh bola slovenská ľudová ornamentika. Bohatou ornamentálnou výzdobou dekoroval významné historické dokumenty z dejín nášho národa (Pittsburská dohoda, Martinská deklarácia a i.), texty slovenských hymnických piesní, modlitby, vytvoril súbor jubilejných obrazov. Vrcholom jeho tvorby je dielo Slovenská ornamentika, v ktorom sústredil vyše štyritisíc artefaktov ľudového ornamentu a prezentoval ornamentálnu tvorbu.

14. februára zomrel maliar a grafik Otakar Štáfl (30. 12. 1884 Havlíčkův Brod, ČR – 14. 2. 1945 Praha). Pochádzal z rodiny rezbára Josefa Štáfla. Opustil gymnázium a začal navštevovať maliarsku krajinársku školu Ferdinanda Engelmüllera. Absolvoval tiež Umeleckopriemyselnú školu v Prahe. Pôvodne pôsobil ako textilný návrhár v podniku Bartoňovcov. Slovensko po prvýkrát navštívil roku 1912. Na prelome rokov 1919/20 prišiel na Štrbské Pleso. V januári 1922 mal pripravený súbor tatranských akvarelov. V roku 1922 prišiel s myšlienkou založenia Symbolického cintorína. V nasledujúcich rokoch vystavuje svoje tatranské obrazy na viacerých výstavách. Roku 1928 vyšiel jeho album akvarelov Vysoké Tatry. Koncom roku 1928 bol vyhlásený konkurz na prenájom Chaty pri Popradskom plese, ktorý vyhral. KČST v Novom Smokovci Štáfla a Alojza Lutonského menoval 3. augusta 1938 ako zakladateľov Tatranského symbolického cintorína. Od júna do septembra 1938 osobne osadil päťdesiat Fekiačových krížov. Na Popolcovú stredu, 14. 2. 1945, počas amerického náletu na Prahu, bomby zasiahli Štáflov pražský ateliér. Pri nálete zahynul.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.