- Podtatranské noviny - http://www.podtatranske-noviny.sk -

Historický kalendár – 8. týždeň

23. februára sa narodil právnik Štefan Görgei (23. 2. 1825 Kežmarok – 11. 1. 1912 Budapešť). Študoval na evanjelickom lýceu v Levoči, na gymnáziu v Podolínci a v Prešove, na reformátorskej akadémii v Miskolci, na lýceu v Bratislave a právo na ev. kolégiu v Prešove. V roku 1843 bol jurátus súdnej tabule v Debrecíne, v roku 1844 v Bratislave, v roku 1845 podnotárom Spišskej stolice, v roku 1847 dvorským agentom vo Viedni, v roku 1853 advokátom a v roku 1874 verejným notárom v Budapešti. Stal sa účastníkom buržoáznej revolúcie 1848/49, bol stotníkom revolučnej armády, pôsobil pri bratovi. V júli 1849 bol veliteľom práporu. Po porážke revolúcie bol prinútený až do roku 1853 slúžiť v cisárskej armáde. Do časopisov a novín prispieval básňami (uverejnil aj slov. ľudovú pieseň), politickými a historickými článkami, prekladal. Jeho najvýznamnejším dielom boli trojzväzkové pamäti z revolúcie 1848/49.

Pred 70 rokmi (1950) sa v Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese uskutočnil prvý Tatranský pohár v lyžovaní na našom území. Tieto preteky mali aj svoju zahraničnú účasť, a to ôsmich reprezentačných družstiev a ďalších pretekárov z lyžiarskych klubov. Spolu súťažilo viac ako 500 pretekárov v disciplínach alpského i severského lyžovania. Pretekársku premiéru mali zjazdovka z Lomnického sedla a mostík K-57 v Tatranskej Lomnici. Dominovali Fíni, iba skok vyhral František Felix a medzi združenármi bol na druhom mieste Melich. Nasledovala dlhá pauza v organizovaní Tatranského pohára, hoci viaceré celoštátne i medzinárodné preteky sa uskutočňovali. K obnoveniu došlo až v politicky voľnejšom roku 1967.

Pred 375 rokmi (1645) vznikol cech čižmárov v Kežmarku. Pri vzniku mal osem členov. Boli to Hans Knobel, Gabriel Kopnick, David Kopnick, Johannes Morvay, Zacharias Seitel, Martin Schröter, Andreas Simonides a Hans Scholtz. Cech nesmel vyrábať topánky, aby nepoškodil cech ševcov, a takisto nesmel vypracúvať kože, aby nepoškodil garbiarov. Vyrábal čižmy z rôznofarebnej ručne farbenej kože, siahajúce až po kolená. Čižma a pracovné nástroje s verpánkom (pracovná stolička na troch nôžkach) boli aj v znaku cechu. Každý majster mohol mať len jedného učňa, ktorý sa učil tri roky. Kto sa chcel stať majstrom, musel vyrobiť dva druhy čižiem, na ktorých nebolo vidieť žiadne šitie alebo šev, a papuče, tzv. gyulai papucs. Deň cechu pripadal na sv. Jána Krstiteľa, keď sa volil aj cechmajster. Pravidelné cechové zasadanie sa konalo raz za štvrťrok. Cechové artikuly zanechali aj predpísané štyri chody hostiny, ktoré musel pripraviť mladý majster po úspešnej skúške. Cechová kniha z roku 1645 sa nachádza v archíve.

Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou v Poprade.