Naše hrady: V Starej Ľubovni finišujú s opravou paláca Lubomirskych

Hrad a skanzen v minulom roku navštívilo 214-tisíc platiacich návštevníkov. Recept? Estetický zážitok a vždy kvalitné služby.

Ľubovniansky hrad. Snímka: rov

Nad všetky očakávania dopadli pre múzejníkov v Starej Ľubovni čísla návštevnosti v minulom roku, ktoré prekonali aj rok 2018 s počtom 196-tisíc. „Keď sme si robili štatistiky, boli sme milo prekvapení, keď sme prekonali hranicu 200-tisíc platiacich návštevníkov a celoročná návštevnosť hradu a skanzenu bola 214-tisíc platiacich návštevníkov. Je to úplne nad naše očakávania, keďže ešte v 90. rokoch sa o tomto hrade hovorilo ako o nezaujímavom hrade, ktorý si podľa mnohých aj odbornej verejnosti nezaslúžil pozornosť a rozsiahlu obnovu,“ vraví riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Dnes je však všetko inak.

Predbehli aj Wawel

Ľubovnianske múzeum spravuje hrad aj skanzen pod hradom, spolu ide o 42 objektov. Kontinuálne sa niečo opravuje či sprístupňuje, aj v tom vidí Dalibor Mikulík recept úspechu. Za ostatných desať rokov prešiel hrad obnovou renesančného i gotického paláca a momentálne finišujú s rekonštrukciou dvojpodlažného barokového paláca Lubomirskych. Minulý rok venovali múzejníci výstave Femme fatale Hradu Ľubovňa – Ženám hradu a hrad ženám. Za úplný vrchol nielen slovenského, ale aj európskeho múzejníctva, považuje Mikulík výstavu pokladov a relikviárov sv. Kunigundy, uhorskej princeznej, krakovskej a sandomierskej kňažnej, kde boli vystavené vzácne predmety z 13. storočia, ktoré sú v majetku kláštora klarisiek Starom Saczi a od 13. storočia nikdy neopustili hranice Poľska.

Prsteň sv. Kunigundy z 13. storočia. Snímka: archív ĽM

„Až po prvýkrát boli vystavené na Hrade Ľubovňa v hradnej kaplnke a dokonca sa nám treba pochváliť, že teraz v januári sú vystavované po prvýkrát na Hrade Wavel, takže Hrad Ľubovňa mal túto výstavu ešte skôr ako kráľovský hrad,“ vraví Dalibor Mikulík. Úspešný bol aj 13. ročník hradného muzikálu či hradné slávnosti, keď na hrade pripravili rekonštrukciu historickej udalosti stretnutia dvoch sestier – kráľovnej uhorskej Márie a poľskej kráľovnej Hedvigy. V skanzene pripravili výstavu Od zrnka k chlebu. Okrem „ťahákov“ si v Starej Ľubovni dávajú záležať na kvalitných službách – ide najmä o privítanie, dobovo oblečených lektorov a ústretové správanie. „Nezaznamenal som žiadny konflikt ani nijakú sťažnosť z minulého roka, to sa teším, lebo pri tomto počte 214-tisíc ľudí je to veľmi náročné,“ hovorí riaditeľ múzea. Najväčšie zastúpenie medzi návštevníkmi Ľubovnianskeho múzea má slovenská rodinka, nasledujú poľskí návštevníci, návštevníci z Maďarska, Čiech, Pobaltia, ale v ostatnom období aj návštevníci z Izraela.

Lubomirski budú sprevádzať ďalšie výstavy

Dalibora Mikulíka sme sa pýtali aj na najväčšie udalosti roka 2020 a nemusel dlho premýšľať, jednoznačným vrcholom roka bude sprístupnenie paláca Lubomirskych.

Palác Lubomirskych pred rekonštrukciou. Snímka: rov

„Práve teraz vešiame krásne krištáľové lustre do jednotlivých komnát, takže úplnou topkou bude počas letnej turistickej sezóny sprístupniť barokový palác poľských kniežat Lubomirskych. Je dvojpodlažný, bude sa tu nachádzať 12 komnát, ktoré sa budeme snažiť aj zariadiť a to je myslím si, že nielen pre túto sezónu, ale v histórii hradu ďalšia po obnove renesančného paláca najvýznamnejšia udalosť v dejinách Ľubovnianskeho hradu a celého regiónu,“ vraví Dalibor Mikulík. Na obnovený palác sa budú viazať aj nové expozície a programy, ktoré sa budú venovať tomuto kniežaciemu rodu. Lubomirski založili kláštor a kolégium v Podolínci, kam chodili vyučovať aj kardináli z Vatikánu, Talianska či Francúzska, toto mestečko nazývali aj spišský Oxford. V zákristii hradnej kaplnky plánujú inštalovať aj výstavu o piaristoch a Podolínci v období 17. storočia.

Skanzen pod Hradom Ľubovňa . Snímka: archív ĽM

V skanzene venujú výstavu drotárskemu remeslu, ktoré v decembri zapísali do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a múzejníci pripomenú aj šou Zem spieva, keďže za miesto castingu si tvorcovia vybrali práve skanzen pod Hradom Ľubovňa.

Cieľom nie sú čísla

Dalibor Mikulík nehovorí o výzve v lámaní rekordov návštevnosti. „V prvom rade uchovávame cestovný ruch pre ďalšie generácie, cestovný ruch je dôležitou zložkou a ja nepotrebujem nič preskakovať. Chceme poskytovať skôr krásne zbierky, estetický zážitok, poznanie, edukáciu a kvalitné služby. Na tom pracujeme posledné obdobie a ruka v ruke s tým zrejme idú aj počty návštevníkov, ktorí to asi oceňujú,“ hodnotí riaditeľ múzea.

Jana TOMALOVÁ